O obede

Anna otvorila okno a pustila holuby dnu. Bažili sa po prose ako sa načahujú malé deti za cukrovinkami. Pekne ich spočítala. 23. Zasa neprišiel.

Anna mala muža. Nebol to muž ktovie aký, ale mala ho rada. Aj on ju mal rád, ako sa na ženatého muža patrí. Občas s ňou aj spával.

Anna odložila precízne nabrúsený nôž. Počkala kým holuby dožerú a potom sa pustila do roboty.

Nemali deti. No aspoň mali seba.

Otvorila okno a chystala sa ich vyhnať von. Zas bude treba vydrhnúť kuchyňu. Holuby sa prosto nezdržia.

Vždy v piatok chodila na nákupy. Zdržala sa dlho.

Holuby zamávali krídlami, no ešte nedožrali. Čoskoro už pôjdu svojou cestou.

Mala tie nákupy rada.

Zrazu ho zbadala. Holub s fliačkom na hlave.

Vtedy jej patril svet.

Ako to, že si ho nevšimla?

Kúpila aj kapustu.

Schmatla nôž a jediným sekom mu odťala hlavu.

Vrátila sa domou a chcela mu to rozpovedať. On zatiaľ spal s inou.

Holubova hlava pozrela na svoje odpojené telo. Holub vzlietol a chvíľu trepotal po izbe.

Jediné čo jej povedal bolo: „Chcem byť slobodný.“, a zmenil sa na holuba.

Spadol na dlážku a pustil krvavú slzu.

Odvtedy ho vábi na proso.

Anna schytila mŕtve telo a hodila ho do koša. Holubova hlava pri tomto pohľade zbledla.

A čaká s nožom pod pazuchou.

Chcela som ti len povedať: „Dnes bude kapusta.“, dodala sucho a pustila sa do varenia.

---