.........múdrosť ? ........

......múdrosť ?.......

Inteligencia človeka nie je merateľná. Šablóna pre detekciu múdrosti nemá stanovený tvar. Pocit vedenia je relatívny. Ako teda zistiť hranicu medzi skutočne hodnotným a povrchným ?

Judášske úsmevy starších, úprimné oči detí, poučky nesúce sa na perách, kde predtým pristál nenásytný bozk. O čom to všetko na tom svete je ?

Albertova relativita berie za svoje a našim údelom je pasívne akceptovanie známeho. Dá sa snáď zvíťaziť v takomto boji ?

Nástroje ukryté v slovách menia svoj tvar, jesenné lístie pokrývajúce myšlienky postupne hnije. Upratovači spomienok zametajú prach pamätania a archív krívd zálohuje poznanie. Zelená farbička presvedčenia postupne bledne a my sa prikláňame k ľahšiemu memorovaniu všeobecností.

Vôľa nového intenzívne slabne a nechuť odporu vzrastá s vekom. Konštatovanie existencie zastáva pravidelný interval nič na n-tú. Prázdne frázy upevňujú sebavedomie – či nie ? Zamyslenie pripomína pandemický vírus vznášajúci sa vo vzduchu. Doba liečby je nepredstaviteľne dlhá, bez nároku na úspech. Klinické štúdie preukazujú univerzálnu nefunkčnosť samotnej existencie. A kde je inteligencia ?

Tá tu snáď nikdy nebola, alebo sa skrývala vo tmavých svetlách pedagogických reflektorov. Čo sa teda snažíme naznačiť písmenami múdrosť ? Žeby básnická otázka bez autorskej odpovede ? Sedem písmen pravekých učiteľov. Aristotelov prízrak z minulých čias. Naivná túžba všetkých slabých. Bezvýznamný preklep v slovníku.