Šťastný život s mužmi

 Zo zrkadla sa na mňa díva sivá tvár s veľkými škaredými kruhmi pod očami, vyrážkou na brade a troma začínajúcimi vráskami na čele. Nocovania nad skriptami a príprava na opravnú skúšku z predmetu Dejiny pedagogických inštitúcií mi dávajú riadne zabrať. Toľko mien a dátumov! A veru neviem, či ten opravák urobím. Údaje z múdrej knihy sa mi riadne pletú, niektoré si nemôžem napriek snahe zapamätať vôbec. Asi to bude začiatok Alzheimerovej choroby, pomyslím si smutne.

Dnes si určite urobím make-up, nasleduje dôležité rozhodnutie. Na Mariu Angelu sa ešte síce nepodobám, ale keď sa k tomu pridajú ďalšie tri prebdené noci... Kvôli pubertiakom v mojej robote mi na výzore záležať nemusí, ale v sedemdesiatjednotke, ktorou takmer každé ráno cestujem, stretávam piatich príťažlivých mužov. Vlastne – už len štyria prichádzajú do úvahy. Tomu zvyšnému som včera zbadala na ruke zlatú obrúčku.

Po striedavej sprche so studenou vodou na záver a chutnej káve s medom a mliekom sa už cítim lepšie. Krátko pred trištvrte na sedem si pretriem pery rúžom z Oriflamu. V apríli boli zlacnené, tak som si kúpila hneď dva. Tiež ľadový očný tieň bledomodrej farby, zdobiaci moje viečka, bol v akcii.

Pri cestovaní ranným autobusom vyčiarkujem v duchu ďalšieho z pätice príťažlivých mužov. Na sedadle vedľa neho sedí dlholasá, asi prirodzená blondína, čosi mu dôverne šepká do ucha a rukou s nalakovanými červenými nechtami ho objíma okolo ramien. Pri krátkom pohľade na hornú prednú časť tela spomenutej ženy blednem závisťou. Tú ale príroda obdarila! Ale ktovie, ako je na tom s inteligenciou.

Myšlienkami sa presúvam ďalej. Som zvedavá, koľko mužov mi pošle sms na zoznamovací inzerát vo Večerníku. Tmavovlasá, 28 ročná, 170 / 53, so záujmom o literárnu tvorbu, cestovanie, plávanie a prírodu hľadá priateľa, nefajčiara. Sms a číslo mobilu. Som strašne zvedavá, aké typy mi odpíšu.

Prvé dve vyučovacie hodiny prebehnú pokojne, bez ujmy na mojom zdraví. Ani u prvákov, napriek obrovskej snahe niektorých duševne nedozretých pubertiakov, sa nerozčuľujem. A to možno pri mojej cholerickej povahe považovať za zázrak. Pred stratou ľudskej dôstojnosti ma chránia vizuálne predstavy. Do vyškierajúce sa chalana, sediaceho v strednom rade, vystrieľam celý zásobník z imaginárneho kalašnikova, jeho suseda vidím  obeseného na najbližšom strome. Pri drzej poznámke, smerujúcej zo zadnej lavice, v duchu zapínam motorovú pílu a vykročím ku krpatému nespratníkovi. Môj nahnevaný pohľad je skutočný.

„Vy sa na mňa pozeráte ako vrah!“ zafrfle nezbedník a vycerí zuby. V tom momente si uvedomujem jednu vec. Jeho chrup si vyžaduje niekoľko odborných zásahov dentistu. Snažím sa pokračovať vo vysvetľovaní učebnej látky. Tých odporných faganov nezaujíma ani opakovanie na záverečnú písomnú prácu. To je ale mládež! Dúfam, že v dospelosti zmúdrejú. Veď ako sa hovorí, s vekom pribúda rozum. No neviem, či sa táto poučka vzťahuje na všetkých  mužov.

Takmer čítankový príklad chlapov s nízkou inteligenciou stretávam cestou k autobusovej zastávke, pred obchodom s potravinami. Sú štyria, pivo chlascú rovno z fľaše a smradľavý cigaretový dym vytvára okolo nich hustý oblak. Na zemi stojí tucet prázdnych fliaš od piva a tri s názvom Tuzemský rum. Nechtiac začujem   kúsok ich rozhovoru. Slovník potácajúcich sa chlapov by Ľudovítovi Štúrovi neurobil žiadnu radosť. Fero, sused z druhého poschodia, je veľký ko... Rozprávajúci nemal na mysli komunistu. V druhej vete sa posťažuje na bývalú manželku. Ešte stále sa správa ako namyslená pi.. Výraz pionierka nepoužil. A na záver si ten istý muž zanadáva na šéfa, ktorý ho nedávno prepustil z práce. Je proste je... Žeby jehovista? Okolie si s týmito opilcami veru riadne užije.

Plná očakávania si doma zapínam mobil. Žiadna správa. Až o siednej večer mi prichádzajú dve smsky. Podľa textov sa nejedná o žiadnych maniakov. Rande si dohodnem telefonicky. S Antonom na sobotu, Ivanovi navrhujem stretnutie v nedeľu. Ďalší deň popoludní strávim pred zrkadlom viac času ako zvyčajne. Výsledok môjho snažemia mi môže závidieť aj Linda Evangelista. Som proste kočka! S týmto vedomím nastupujem do trolejbusu a neprestávam myslieť na zatiaľ neznámeho muža. Dúfam, že rozhovor s ním bude zaujímavý. A ako asi vyzerá? Predstavujem si urasteného tmavovlasého mládenca s príjemným úsmevom na tvári.

Priame stretnutie s Antonom ma zo snívania okamžite prebúdza. Na dohodnutom mieste stojí zhrbený chlap s hnisavými vyrážkami na oboch lícach a priblblým výrazom v očiach. Aj ty by si mal čo najskôr navštíviť zubára, pomyslím si, keď sa predstaví a pozve ma do kaviarne. Som slušne vychovaná a tak súhlasím. Pätnásť minút vydržím – dlhšie za nič na svete. Počas rozhovoru a čakania na objednané nápoje sa Anton ku mne nahne cez celý stôl a čosi sa ma opýta. V tej chvíli ma ovanie nepríjemný smrad. Schmatnem svoju kabelku a bez slova odchádzam z kaviarne. Už ani sekundu s chlapom, ktorý mi je sympatický ako vírus ebola a hepatitída typu B dohromady.

Cestou z mesta sa stavím v Tescu, v oddelení drogérie. Môj cieľ je jasný. Kúpiť si zlacnenú pleťovú vodu z čajovníka, reklamovanú v katalógu. Usmiata kráčam k regálom. Aspoň niečim si urobím v tento nevydarený deň radosť. Moja nádej sa ale rýchlo stráca. Polica je prázdna a cenovka 40 SKK sa na mňa pobavene vyškiera. Musím nájsť nejakú predavačku, rozhodnem sa o pár sekúnd. Určite majú tie vody na sklade. Prejdem po celej drogérii, pozorne sledujúc okolie. Lenže po ženách v tmavomodrých plášťoch akoby sa zem predpadla. Začínam sa podobať na prebúdzajúcu sa sopku. A zrazu ich zbadám. Tri stoja v zadnom rohu, veselo debatujúc.

„Táto pleťová voda na sklade nie je,“ dozvedám sa onedlho nepríjemnú správu. Pri odpovedi na moju druhú otázku vyzerám ako sopka, z ktorej vyteká láva. „Tovar dostaneme vo štvrtok, ale túto pleťovú vodu bohužiaľ nie.“ Vzdialim sa meter od predavačiek a v duchu počítam do desať. Pri čísle šesť zbadám známu tvár. Spolužiaka z gympla. Napriek tomu, že od maturity ubehlo už zopár rokov, veľmi sa nezmenil.

„A ja som štvrtý raz ženatý,“ zareaguje Matej  na moju informáciu, že som ešte stále slobodná. Pritom pozerá na pekné mladé dievčatá, stojace pred pokladňou. Ej veru, Matej bol už ako teenager veľký sukničkár. Počas chodenia na strednú školu vystriedal dvadsať dievčat. A ktovie, s koľkými ďalšími sa nepochválil.

Aj pred nedeľným rande mi záleží na úprave zovňajšku. Mame sa zapletaný cop z mojicj hustých vlasov podarí urobiť síce až tretíkrát, ale s výsledkom je mimoriadne spokojná. Tiež ja si pri pohľade do zrkadla uvedomujem svoju neodolateľnú príťažlivosť. Na miesto stretnutia prichádzam presne, Ivan – spoznávam ho podľa popisu z smsky – tam už čaká. Zdá sa, že Ivan je môj vysnený typ muža. Tmavohnedé, nie veľmi krátke vlasy, úsmev na peknej tvári a tá urastená postava! Lenže po niekoľkých minútach rozhovoru sa ma zmocní strašná nuda a len vďaka silnej poobedňajšej káve nezačnem zívať. Krásny mládenec, oblečený podľa najnovšej módy, používa v každej vete mmm a oné a zúfalo sa sťažuje na všetkých známych zo svojho okolia. Ty veru nemáš správanie ako chlap, pomyslím si.. Sedíme v reštaurácii a tak si obaja objednáme niečo na jedenie. Ivan akúsi mäsovú špecialitu, ja ako vegetariánka dávam prednosť brokolici so syrom a jablkám s rumovou polevou. Ivanove neustále slová o jeho nešťastiach v živote a zákernosti dnešného sveta mi pôžitok z výborného jedla nepokazia. Milo sa na neho usmejem a pritom si v duchu hovorím: Ty môj úbohý chudáčik! Ivan úsmev chápe ako výzvu. To úbožiatko s peknou tváričkou, pôsobiace veľmi nesmelo, mi zašepká do ucha:

„Máš záujem o erotické stretnutia? Chcem si s tebou riadne užiť!“ 

„Čože?“ spýtam sa nervózne. Ivan vety zopakuje oveľa hlasnejšie. Jeho pohľad pritom nadobudne zvláštny výraz. Akoby ma vyzliekal očami. V tej chvíli zabúdam na svoju slušnú výchovu a nasledujúcu reakciu by mi určite závidela slávna Xantipa. Po dvoch prudkých fackách – sama som predtým netušila, že mám takú silu – vypovedá jeden predný Ivanov zub službu. Chlapi, sediaci pri vedľajšom stole, odmenia môj výkon potleskom. Bez jedinej vety odchádzam z prekliatej reštaurácie.

To boli teda stretnutia, rekapitulujem si doma. Prvému smrdelo z úst – zuby si naposledy umýval asi pred nežnou revolúciou, druhý si už od začiatku dovoľoval. Zrazu dostanem nápad. Pozvem na rande jedného známeho. Je bohatý, vcelku fešák, určite to musím vyskúšať. Do šľaka, chlapík stretnutie odmieta. Vraj žije v inom svete. Nechápem, čo tým myslí. Možno býva na inej planéte. Ale veď nevyzerá ako mimozemšťan. Vypínam mobil a nazlostená tresnem o zem slovník cudzích slov. Kniha vďaka pevnej väzbe silný náraz vydrží. Potom sa rozhodnem zatelefonovať kamarátke. Slúchadlo zdvihne jej sestra Ivana. O chvíľu príde Mária k telefónu. Som veľmi rada, že ju mám. Aspoň môžem s niekym tých nemožných chlapov riadne poohovárať!