Odsnívané

Snívalo sa mi, že som šiel po chodníku a na obrubníku sedel indián. Pozeral som naň, šiel som mu oproti a indián pozeral na mňa. Myslím, že mal oblečenú červeno čiernu flanelovú košeľu, ale najviac ma na ňom dodrbal ten jeho pohľad. Bol prenikavo modrý a prebodával sa mi až k srdcu. Najsmutnejší pohľad, aký som kedy videl. Jasné, ja viem, že indiáni nemajú modré oči, ale bol to sen. Ako vravím, ten pohľad ma totálne skolil. Zrazu som mu kľačal pri nohách a strašne som plakal. Ani neviem prečo. To proste tie jeho oči. Už som bol na ceste k domu, už som kľúčom odomykal vchod. Zrazu ku mne pribehol kokeršpaniel, pes toho indiána, ktorý sa medzitým premenil na bezdomovca s igelitkami. Začal ma prednými labkami tlačiť pred seba, akoby chcel, aby som šiel s ním. Priviedol ma na parkovisko k policajnému autu. Nechápal som, aký mal k tomu dôvod, ale dvere toho antonu sa otvorili a vyšlo z neho dievča s dlhými kučeravými vlasmi, oblečené v žltých šatoch. Za ňou sa z auta vyplazil jej priateľ s rukami za hlavou a pod policajným dozorom. Chalan mal dlhé dredy a modré potrhané rifle. Obaja bolí bosí a sfetovaní jak riť. Stál som vedľa auta a díval sa. Tých dvoch si odvádzali fízli. Počul som ako na mňa v rauši kričia: „Nedáš si dobrotu?“ Fízelmobil sa vo chvíli premenil na strieborný karavan. Otvorili sa zadné dvere a bol tam môj kamarát Billy. Billy mu hovoria všetci preto, lebo na základnej škole, vyzeral ako Billy Idol. No... Takže vystúpil Billy a z opačnej strany nejaká holka. Dievča sa rozbehlo preč od vanu a Billy bežal za ňou. Keď ju dobehol, začali sa pre niečo hádať. Pamätám si, ako Billy kričal: „Pozri sa na seba! Vyzeráš ako nejaká marketingová kurva.“

Otvoril som oči. Janka už bola hore a dívala sa na mňa, očami modrými ako ten indián... Ale samozrejme tisíckrát krajšími. Povedal som jej, čo za sen sa mi zdal a ona sa iba usmiala. Potom som napísal túto poviedku.

---