Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNočné blúdenie zvukmi chaosu
18. 06. 2005
0
0
3108
Autor
Renas
Rozvinuté krídla tvorivosti. Mám jeden nápad za druhým. Keď sa stretnú, je to ako výbuch, rachot a explózia. Bude to ako predtým? Nezastaví ich na ceste niečo výnimočne zlé a nepríjemné? Hovno!
Auto sa rúti po ceste do vrbového z piešťan a serem ti na hlavu, ale my sa z ničoho neposerieme. Hrá tu hudba. Clash. Skúsobňu máme u Majca v pivnici. „Prineste si nejakú výzdobu a obaly od vajec.“ Hm... Je to rovno oproti kostolu.
Lukáš sedí za bubnami a pozerá ako jamujeme. Iba pozerá a nehrá. Hanbí sa, pretože Bohuša vidí po prvý raz. „Ja som taký hanblivý typ.“ A Bohuš odpovie: „Ja tiež.“ Majco na pitie priniesol svätenú vodu z dechtíc, kde sa údajne zjavuje panna Mária. Bogo cestou kúpil pivo, ale bolo ho málo a podaktorých trápili suchoty z predošlej noci. Svätená voda z umelohmotnej bandasky a vysmiaty a vlasatý Majco v teplákoch.
V pohode skúška. Zvládli sme dve piesne.
Bohuš sa vyhýba fízlom. Všade zúri akcia jastrab a je ich všade plno. „Máš pásy?“ „Samozrejme.“ Mohutne farebné obrazce našej predstavivosti... Je to ešte pravda? To je jedno. Je zamračené a je to jedno. Je to jedno nie? Nestojí to ani za prt, tá tvoja poézia vzletu. Pozri aké je to všetko na smrť nijaké. Všetko je prázdne. „Možno vyjde dúha...“ „Fakt... Máš pravdu.“
Chodia sa na nás pozerať ako sa hráme. Hráme sa so zvukmi a so slovami. Oni sa hrajú s nami. Bodaj by sa vždy bolo s čím hrať. Však láska? Bodaj by sa vždy bolo s čím hrať. Však sa radi hráte? Hra je strašne nespútaná činnosť.
Kolesá nášho korábu fŕkajú dažďovú vodu a kĺžu po mokrom asfalte. Chcelo by sa mi v tejto zostave cestovať ďalej a neísť domov. Na chvíľu si zdriemnuť a prebudiť sa v rumunsku, alebo na ukrajine. Mať svätý pokoj a svätenú vodu z dechtíc v batohu. „Tak nabudúci týždeň ja?“ „O.K.“
Minulý týždeň sme chceli kapelu premenovať na Johny Barell. Podľa whisky z tesca za stopade. Ja, Vilo a Bohuš sme to pili pri termálnych jazierkach v parku. Vilo sa poblil zo sklenného mosta rovno do tmavej river Váh. Most v noci svieti a rieka vyzerá ako tečúci atrament. Cestou sme stretli ježka a každý ho pobozkal. Spravili sme pár fotiek s fľašou Johnyho Barella a dohodli sa, že budú na booklete budúceho dema. Túlali sme sa nočným mestom a bol v tom kus niečoho ozajstného. Muselo byť.
... A MOST SA V NOCI BOZKÁVA S RIEKOU, VIEŠ?
Auto sa rúti po ceste do vrbového z piešťan a serem ti na hlavu, ale my sa z ničoho neposerieme. Hrá tu hudba. Clash. Skúsobňu máme u Majca v pivnici. „Prineste si nejakú výzdobu a obaly od vajec.“ Hm... Je to rovno oproti kostolu.
Lukáš sedí za bubnami a pozerá ako jamujeme. Iba pozerá a nehrá. Hanbí sa, pretože Bohuša vidí po prvý raz. „Ja som taký hanblivý typ.“ A Bohuš odpovie: „Ja tiež.“ Majco na pitie priniesol svätenú vodu z dechtíc, kde sa údajne zjavuje panna Mária. Bogo cestou kúpil pivo, ale bolo ho málo a podaktorých trápili suchoty z predošlej noci. Svätená voda z umelohmotnej bandasky a vysmiaty a vlasatý Majco v teplákoch.
V pohode skúška. Zvládli sme dve piesne.
Bohuš sa vyhýba fízlom. Všade zúri akcia jastrab a je ich všade plno. „Máš pásy?“ „Samozrejme.“ Mohutne farebné obrazce našej predstavivosti... Je to ešte pravda? To je jedno. Je zamračené a je to jedno. Je to jedno nie? Nestojí to ani za prt, tá tvoja poézia vzletu. Pozri aké je to všetko na smrť nijaké. Všetko je prázdne. „Možno vyjde dúha...“ „Fakt... Máš pravdu.“
Chodia sa na nás pozerať ako sa hráme. Hráme sa so zvukmi a so slovami. Oni sa hrajú s nami. Bodaj by sa vždy bolo s čím hrať. Však láska? Bodaj by sa vždy bolo s čím hrať. Však sa radi hráte? Hra je strašne nespútaná činnosť.
Kolesá nášho korábu fŕkajú dažďovú vodu a kĺžu po mokrom asfalte. Chcelo by sa mi v tejto zostave cestovať ďalej a neísť domov. Na chvíľu si zdriemnuť a prebudiť sa v rumunsku, alebo na ukrajine. Mať svätý pokoj a svätenú vodu z dechtíc v batohu. „Tak nabudúci týždeň ja?“ „O.K.“
Minulý týždeň sme chceli kapelu premenovať na Johny Barell. Podľa whisky z tesca za stopade. Ja, Vilo a Bohuš sme to pili pri termálnych jazierkach v parku. Vilo sa poblil zo sklenného mosta rovno do tmavej river Váh. Most v noci svieti a rieka vyzerá ako tečúci atrament. Cestou sme stretli ježka a každý ho pobozkal. Spravili sme pár fotiek s fľašou Johnyho Barella a dohodli sa, že budú na booklete budúceho dema. Túlali sme sa nočným mestom a bol v tom kus niečoho ozajstného. Muselo byť.
... A MOST SA V NOCI BOZKÁVA S RIEKOU, VIEŠ?
taky sloh typu
co som robil toto leto
teda keby tam neboli sproste slova a tak
ja neviem
na mna to posobilo take bez atmosfery
akoby som cital spravy
som cital od teba sakra lepsie poviedky
toto je typ beeeeee
ale nie. ja v poslednej dobe nejak leniviem, ale teraz je ten spravny cas, ukazat vsetko co je v nas...
vo mne su teraz nejake cestoviny
som sa prezral a neche sa mi ucit
no jasne
a potom posleme
najkrajsiu esemesku
len pre nicoll
hviezdicku blyskavu
no... a co si to tam pisal na tej autorskej mojej stranke o nicol? ja to nepochopil, ale ked mne tu nikto neodpoveda
zase tie tri otazniky... dychaj zhlboka a...
to o nejakom dohadzovaní. som nevedel ako to myslis