Nirvana a Schopenhauer

                         otvoril som okná do horúceho letného dňa

        dokonca aj tu medzi činžiakmi poletuje dravec

                          za mestom sa víri uschnutý prach a vniká do očí

                       tatrovky, liazky, traktory a vlažný vietor

                                      nemyslím na Schopenhauera a vôľu

                kvôli ktorej píšem aj tieto riadky

                               som slobodná ľudská bytosť (alebo nie som?)

           a som aj ten vlažný vietor (alebo nie?)

                                                            a nielen ja, ale aj ty si, my sme (sme?)

                         moja púšť sa opäť mení na oázu (mám taký pocit)

                                                 aby sa znova stala púšťou (ak ňou teda nie je stále)

             takto to ide stále dokola

                              a Schopenhauer a ja sa pýtame:

                                                                    dá sa to zastaviť?

                 alebo: chceme to vôbec zastaviť?

                        alebo: je život systém? 

                                                                     čo?    

                                           všetci už vieme „čo?“, ostáva prísť na to „prečo?“

               otvoril som okná do horúceho letného dňa

                           a nič...