Siberie m'etait contée

„On to fakt myslel vážne! To je blázon! Myslel si, že to dokáže. Pozrite, aký je úbohý!“ Stáli okolo krčiacej sa nahej bytosti, nahlas sa smiali a občas si niekto odpľul.

Hlboko pod zemou, v tmavej šachte niekto kričí: „Mami.“ Hore, na povrchu zeme sa ľudia vracajú z nedeľných prechádzok. Balóniky, cukrová vata a kučeravé, zlatovlasé detičky. Hlas z podzemia nikto nepočuje.

Držali sa za ruky a šepkali si niečo tajné. Usmievali sa a žiarili im oči.

Na hlave mal tonu gelu a vyzeral ako vypatlanec. Pozrel som na neho a rozmýšľal, prečo takýto človek existuje. Lenže on vôbec neexistoval.

Hlava toho človeka bola pripevnená káblami k televíznej obrazovke. Všetko to vstrebával. Bol dobrým a svedomitým občanom. Bezúhonný a čistý ako ľalia.

90% rozhovorov, ktoré som dnes niekde začul, sa týkali peňazí a koľko, čo, kde stojí. Najlacnejší je kaufland. Bežte tam!

Nechcem mať depresiu. Nechcem poznať pravdu. Pravda bolí. Z toho vvplýva motto doby: „Otup sa zábavou!“ Máme jej dosť na predaj. Kúp si zážitok a zabudni na život!

Milovali sa v lese na tráve a nikto ich pri tom nepozoroval. Len les.

Povedal som jej, že je krásna.

Ulicu lemujú grcajúci ľudia. Z dverí baru vyletel ožratý manažér. Oprášil si sako a zahrešil. Chcel predsa len chytiť barmanku za kozy. Také kozy...

Manu Chao spieva o studenej sibíri. Predstavujem si, že cestujem s Jankou a s kamarátmi trans-sibírskou magistrálou. Jedli by sme lupienky, pili pivo, smiali sa a pozorovali z okna vlaku matičku rus.

Skončil sa Silvester a ulica bola posiata zbytkami petárd. Bolo biele studené ráno a nikto nevedel nájsť topánky. Jeden pár bol dokonca na streche domu. „Ideme spať?“ „Nieee!“ Autom sme sa vyviezli do lesa, pofajčili sme si hašiš a nejakí cudzí ľudia nás zavolali do chaty a ponúkli nás vínom. Boli milí. Do večera sme sa ešte vozili prázdnymi, prvo- januárovými cestami.

Stál som na vlakovej stanici. Bola horúčava a vzduch sa nehýbal. Popri koľajniciach rástli vlčie maky a ešte nejaké modré lúčne kvety, ktoré neviem ako sa volajú. S Karolom sme sa opierali o zábradlie a pili pivo. Pozorovali sme škrípajúce staré nákladné vagóny a čakali na vlak.

Zlatým poliam nič nevadí. Len sa vlnia ako tanečnica a vietor im do tanca fúka pieseň o auguste.

August nás opustil a september nás našiel opustených.

Písať básne je fajn činnosť. Nie vždy je o čom.

---