Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sekam hľadím
Autor
zvedavec
viem kladiem vedľa seba veci, ktoré pravdepodobne nesúvisia čo som napísala, s rozumným uvažovaním nemá veľa spoločného a nič netvrdím ani sama sebe predsa však:
kam hľadím
Môj otec, niekoľko dní pred tým, ako zomrel, sa ma spýtal: „Aj ty ich vidíš?“
Mojou odpoveďou podľa pravdy bolo „Nie, nevidím, koho?“ a otec sa na túto tému odmlčal.
Jeho slová som pripísala chorobe.
...
Pani, ktorú som dôverne poznala, mi rozprávala, ako jej teta, ktorá nevykazovala nijaké príznaky choroby, sa v jednu noc zobudila so slovami, že hľadí na svojich mŕtvych rodičov - stáli kdesi pri dverách. Čo videla, videla ich len ona. A cez deň náhle zomrela.
...
Pri sústredenom premýšľaní neuvedomele škúlim. Každé oko hľadí iným smerom. Nevidím obraz, moje myšlienky nie sú vyrušované vonkajším svetom. Hľadím do seba. A keď som sa narodila, videla som len pred seba. Možno som ešte nemala prečo hľadieť do diaľky. Všetko, čo som prežila, bolo skoro prítomnosťou...neskôr sa môj bod „nula“ stále vzďaľoval. Dnes potrebujem (ako moji rovesníci) okuliare. Dvoje, či ako doporučil lekár, troje - jedny do diaľky, jedny na čítanie a jedny k počítaču?
Pružnosť oka sa stráca.
Kam hľadím? Roky pribúdajú.