V lese

Ďalšie kroky…šepot stromov.
Sama som sťa v plote kôl.
Ešte dnes sa vrátim domov.
Keď tu zrazu vreskot z hôr.

Už len mlčky ďalej kráčam,
bola to len ozvena.
Odvahu však znova strácam,
och nie, čo to znamená?

Ktosi visí na haluzi.
Rozšklebená mŕtvola.
Sivé vlasy, husté fúzy,
vedľa ďalšia potvora.

Obesenci na mňa pozrú
a obaja spustia reč.
Už mi v očiach slzy mrznú.
Bože dobrý,ja chcem preč!

Vyziabnuté, chladné ruky
vystierajú dopredu
a hrozivé, hlasné zvuky
sprevádzajú krutú tmu.

Bez pohnutia – ako socha
stojím v lese tajomnom.
Prebudí ma chladná sprcha?
A vtom udrie blízko hrom.

Obesenci zaškeria sa.
“Prišla naša hodina,
temno volá – zbohom krása,
poď, budeme rodina!”

Odviažu sa, skočia dolu,
“tebe nepomôže nik.
Máš ty proste dievča smolu…”
Reč prerušil strašný krik...