1.kapitola - Školský výlet(1.časť)

tak toto som zacal pisat niekedy pred 4-5 rokmi a zhodou okolnosti som to vytiahol z šuflíku a rad sa s vami o to podelim. je to celkom absurdny pribeh. dnes davam do pléna 1 čásť 1. kapitoly a ak budete chciet mozem pokracovat. ospravedlňte prosím štylistické chyby a pod.

Cesta ku škole mu trvala trištrvte hodiny. Prišiel k nej ako druhý. Prvý tam bol Boris, ktorý sa, s cigaretou v ruke, bavil s riaditeľom o tom, že žiakom by sa malo zakázať fajčiť v okolí a v budove školy.
"Vy mi asi nerozumiete, pán riaditeľ", stál si za svojim Boris,"ono to strašne kazí meno školy."
"Aké meno?"
"Nechápete?"
"Chápem."
"Rozumiete..."
"Nerozumiem!"
"Tak Vám to ešte raz vysvetlím?"
"Nie, iba ak chceš dostať pokarhanie."
Tým, že žiaci fajčia v okolí školy, stráca škola, v očiach iných ľudí, svoje dobré meno."
"Prečo?"
"Lebo oni nefajčia!"
"Nech sa to naučia."
"Čo?"
"Prečo čo?"
"Fajčiť?"
"Čo?"
"Dobré meno."
"Súhlasím s vami Boris. Oni vám len závidia. Za ich čias sa to nesmelo. Možeme otvoriť nejaký kurz matematiky pre dospelých, nech si aj oni vychutnajú ten pocit fajčiť v škole."
"Ale oni sa nebudú chcieť učiť."
"A prečo by sa mali učiť?!"
"Tak čo budú robiť na tom kurze?"
"Dobré meno."
"Čo?"
"Ako čo?"
"To sú blbosti."
"Ste vyhodený!"
"Máte absolútnu pravdu, pán riaditeľ."
"Ste vyznamenaný."
"Ďakujem."
"Nevtierajte sa."
Stretnutia týchto dvoch boli vždy veľmi bohaté na konflikty. Boris bol vždy proti riaditeľovmu názoru a riaditeľ proti Borisovmu. Ale aj napriek tomu sa mali radi. Niekedy spolu vyrazili na pivo alebo na hokej, čo bolo veľmi nebezpečné. Každý zásadne fandil inému týmu ako ten druhý. Oni sa vlastne nemohli zniesť. Možno kvoli tomu, že obaja si boli tak podobný.
"Nazdar TY", pozdravil ho Boris, keď od neho odišiel riaditeľ.
"Už sme mali odísť, nie?" opýtal sa ho TY.
"Viem."
"Kedy?"
"O hodinu."
"Tak prečo si tu tak skoro?"
"A ty?"
"Bývam ďaleko."
"Ja nie."
Niekedy nevedel Borisa pochopiť, možno to bolo preto, lebo Boris mal IQ, oproti nemu, o dva nižšie - 119. Taktiež mali aj rozdielne koníčky a názory. Naštastie ich výmena neznamenala nejaké vačšie konflikty. Najviac mu nešlo do hlavy, ako sa može Boris vzrušiť na erotických časopisoch. Veď je to chladné, dvojrozmerné, tiché a najma príliš vyzývavé. Jeho zrušovali iba živé dievčatá. Najviac z nich vyčnievala štvrtáčka Anča, ale o zmienku stáli aj niektoré jeho spolužiačky, najma Monika a Zuzka. Tie mali tiež, čo do seba.

O hodinu a pol už všetci, celá trieda, sedeli vo vlaku. TY ako správny stredoškolák vytiahol fľašu rumu a začal ponúkať naokolo.. Ani sa nenazdal a fľaša bola prázdna. Vtedy sa vyznamenal Boris, keď otvoril ďalšiu. Kým prišli na miesto, kde mali vystupovať, na podlahe ležalo 6 pollitroviek, Jožo a balík Marlboriek, samozrejme prázdny.
Keď vystúpili, ocitli sa na malej stanici, plnej samých kriminálnych živlov, skladajúcej sa z malého murovaného domčeka, pred ktorým boli tri drevené lavičky. Avšak sedieť sa dalo iba na jednej z nich a aj tá už bola obsadená špinavým škuľavým cigánom bez ľavého ucha. V pravej ruke zvieral litrovku "čuča" a ľavú vytŕčal ďaleko pred seba., Asi očakával, že mu niekto dá nejaké drobné. Nečakal márne. Prvý k nemu pristúpil TY a vtisol mu do ruky dvadsaťkorunu, lež nie z ľútosti, ale zo strachu, pretože raz videl film, v ktorom hral černoch podobajúci sa na tohto cigána, a ten černoch rád znásilňoval neplnoletých chlapcov. Spolužiaci nasledovali jeho príklad. Keď žiaci odišli a cigán si prepočítal peniaze, zistil, že má presne 297 korún 70 halierov - i pri odrátaní desať percentnej dane stanici a dvoch korún, ktoré dlhoval Sandokanovi za použitie verejného WC.

Asi po polhodinovej túre na pražiacom slnku, popretkávanej Jožovými záchvatmi nevoľnosti, sa dostali k chatám, kde mali stráviť celý budúci týždeň.
TY sa dostal na chatu s Borisom a Jožom, ktorý bol neustále mimo a nesúvisle vybľakával ako pretiahne všetky dievčatá z triedy. TY sa pri týchto vyhláseniach iba uškŕňal nad jeho naivnosťou, pričom obdivoval jeho sebadoveru. Po chvili šiel preskúmať, kto býva vo vedľajších chatách. Keď zistil, že hneď vedľa nich býva Monika, Zuzka i Lucia, prekypoval šťastím, no pri rozhovore s nimi nedával nič najavo.
"Čo, ako Jožo? Ešte stále má na nás zálusk?" spýtala sa ho Lucia.
"Hej", prikývol,"vačší ako ja."
"S tým sa musíš vysporiadať sám", ozvala sa Monika uľútostene.
"Veď héj! Snažím sa."
"Ty naše chúďatko", zasmiala sa Zuzka a vtiskla mu bozk na čelo, čo vyvolalo u tých dvoch záchvat smiechu. TY však na tom nevidel nič smiešne a keďže dievčatá nevedeli prestať, šiel radšej preč.
"Ktorú z nás chce?" spýtala sa Lucia okamžite jak vypadol. Otázka však zostala nezodpovedaná. Totiž žiadna z nich nechcela, aby na ňu padlo podozrenie, že ho má rada. Radšej sa začali baviť o novom katalógu AVON.
V chatke na opačnej strane bývali Olie, Flip a Slide. Boli to tri akože skejťáčky s taškou marihuany. Keď TY vošiel do ich obývacej miestnosti, nedovidel si ani na nos ako tam bolo nadymené. Videl iba tri malé svetielka, ktoré sa mu vplyvom ovzdušia zmenili na tri guľové blesky vrhajúce sa na neho. Preto odtiaľ rýchlo zdrhol.
Vo svojej chatke si konečne vydýchol. Sedel na posteli a počúval ako sa Jozef vyprázdňuje do záchoda. Znelo to ,ako keď vylievate vedro vody do jazera. Tento zvuk ho pomaličky dostával do tranzu. Lenže nirvánu nedosiahol, pretože do izby, od pol pása dolu nahý, vbehol Boris a neustále vrieskal: "To musíš vidieť, to musíš vidieť!" Pritom skákal po izbe ako opice zavreté v klietke v ZOO. TY bol z neho mimo, nezmohol sa ani na slovo a vyvaľoval naň´ oči. Keď ho zbadal Boris, okamžite sa zastavil a "hodil" naňho taký istý pohľad. Avšak TY nič, len sa na neho díval a díval - Boris taktiež. Bohvie ako dlho by takto vydržali, keby medzi nich nevbehol Jožo, ktorý sa už zbavil všetkého, čo mal v žalúdku.
"Pozrite", skríkol,"čo zo mňa vyšlo!" a ukázal im panáčika z hry "Človeče, nehnevaj sa"."To je neuveriteľné", pokračoval, "pamatám sa, keď som mal pať rokov, zjedol som presne takého zeleného, žeby to bol ten istý?"
"To musíš vidieť TY", nadhodil Boris nevšímajúc si Joža, "bol som tu pár chatiek poniže a načo tam natrafím... CElé políčko marihuany. Božemoj. Nebeský ráj."
"A kde máš spodok Boris?" spýtal sa ho TY značne potešený jeho správou.
"Tu", odvetil a ukázal na posteľ, kde sedel Jožo neveriacky krútiac hlavou nad panáčikom, ktorého držal v ruke. Naozaj tam ležali jeho rifle, trenírky a nejaké zdrapy látky, čo sa voľakedy mohli nazvať ponožkami. TY nechápal, čo robil Boris vonku polonahý, ale ani sa ho na to nepýtal. Nebolo to totiž prvý raz, keď mu vobec nerozumel.

---