Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se(NE)ZMYSLY PO HÁDKE
11. 01. 2001
8
0
2263
Autor
Sýkorka
Privoňaj
k mojej koži
uchom netopiera
Ochutnaj
prstami konce
polámaných viet
bez noža
Vypočuj
chvenie každej
nespokojnej bodky
Poláskaj
parfémový oblak
v zadymenej hrudi
a nakoniec
Vpi moje oči
hlboko
do seba
nech viem
že to prázdno
za každým
rohom smútku
nám
nepatrí.
to prázdno za rohom smútku... Hlboké ako Mariánska priekopa!
My tieto dimenzie bytia vidíme ináč (trebárs parfémovo!), dotýkame sa polámaných viet (črepiny, črepiny), ale ty z nás ostatných exceluješ. Až tak, že to, čo je tvoje, je aj naše a v konečnom dôsledku ten smútok za rohom nám nemôže nepatriť!
T
Tvoja básen je pre mna dychom volania, ktorý
mi premiena vlasy na divoko tancujuuce
plamene. Obleciem sa do Tvojích ocí.
Mám dve uši, ale pocuuvam Ta srdcom.
bolí
crepiny z polámaných viet sa zarezávajuu na obzore
do líca neba
tip
Miroslawek
15. 01. 2001
Silvi, ta druhá sloka je skvělá, a proto dávám TIPík. Jsem rád, že necítíš prázdno.
Silvi, zaviala ma vlna krásnych slovných spojení a vyvolala mi v duši množstvo obrazov. Chýbala si mi tu s básničkami a ako vidím, nestratila si ani čriepok zo svojej nádhery, :o)
Ucho netopiera ma úplne zaklincovalo, ako aj polámané vety a vôbec, to by som tu bola dozajtra, keby som chcela všetko vymenovať...