Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se(NE)ZMYSLY PO HÁDKE
11. 01. 2001
8
0
2279
Autor
Sýkorka
to prázdno za rohom smútku... Hlboké ako Mariánska priekopa!
My tieto dimenzie bytia vidíme ináč (trebárs parfémovo!), dotýkame sa polámaných viet (črepiny, črepiny), ale ty z nás ostatných exceluješ. Až tak, že to, čo je tvoje, je aj naše a v konečnom dôsledku ten smútok za rohom nám nemôže nepatriť!
T
Tvoja básen je pre mna dychom volania, ktorý
mi premiena vlasy na divoko tancujuuce
plamene. Obleciem sa do Tvojích ocí.
Mám dve uši, ale pocuuvam Ta srdcom.
bolí
crepiny z polámaných viet sa zarezávajuu na obzore
do líca neba
tip
Miroslawek
15. 01. 2001
Silvi, ta druhá sloka je skvělá, a proto dávám TIPík. Jsem rád, že necítíš prázdno.
Silvi, zaviala ma vlna krásnych slovných spojení a vyvolala mi v duši množstvo obrazov. Chýbala si mi tu s básničkami a ako vidím, nestratila si ani čriepok zo svojej nádhery, :o)
Ucho netopiera ma úplne zaklincovalo, ako aj polámané vety a vôbec, to by som tu bola dozajtra, keby som chcela všetko vymenovať...