35

Slnko páli ako rozžiarená pec na modrej oblohe
Som ním oslepený a do očí mi tečie štipľavý pot
Na autobusovej zástavke žmolím v ruke prepotenú dvacku
Poslednú
Asi sa so mnou rozíde frajerka
Dosť hnusne sme sa pohádali
Vyhnala ma z domu a ja som treskol dvermi
Zavreli sa dosť náhle a prudko takže...
Neviem kam idem
Asi do pekla...
Prichádza autobus
Šoférovi poviem:
„Jeden polovičný do pekla“ a pôjdem...
Budem sa viezť do kopca až k Havranu
a potom dolu do údolia vymodelovaného riekou Váh
k Piešťanom
Prejdem cez most a budem sa dívať na svetielkujúce vlnky Sĺňavy
Budem myslieť na to, koho som stratil, komu som to tak ublížil
Budem vedieť, že najviac sebe
Budem najsmutnejší človek na svete a naozaj budem
Je 35 stupňov a obloha je slepá ako strieborný patrón

---