Prečo prší

Ráno precitne
Opar noci zanikne
Stratí sa nočná vrava
Len od úst stúpa para

Vlhké ráno topí chladnú zimu
Príliš veľa dymu
Príliš mnoho plynu
Taký býva pocit
Keď otvoríš sa v noci

Ráno ako studená sprcha
Cudzia krv steká z ucha
Prázdne dno pohára
Z pamäti sa vynára

Káva o deviatej ako výhybka
Na paralelné veci noci
A dušu sme nechali sa točiť
V opare whisky a karamelu
Ľahké obláčiky konopnej rastlinky
Zahrali nám predkapelu

Je ráno, slnečné ráno
Smiešny cudzí človek
Na mňa žmúri v zrkadle
Istá možnosť podobnosti
Zaiste mi napadne

V ten podvečer zomiera duša
A hneď sa zrodí nová
A telesná schránka je len štatista
Len päťminútová vdova

V jednom okamihu
Za tmy, v tichu
Odchádza jedna bytosť
A z popola spánku povstane nová
Na perutiach snov prilieta znova a znova

Tichá party sa to zdala
Časť mlčala
Časť sa smiala
Ale vnútri, v tebe
Hlasná vrava
Rozsekané obrazy
Máš svoje domáce kino
Iných ide z toho poraziť

Pozeráš sa na človeka
A míňaš jeho oči
Tých vstupných brán
Do pevnosti duší

Nestretnú sa oči
Možno mylný pocit
A nenájde sa cesta
Spôsob ako prestať

Postavíš si vlastnú
diaľnicu na sietnici
máš vlastnú tv
čo filmuje na ulici
…a veci sú len obrázky
…tiež ľudia sú len obrázky

a kráčaš svetlou cestou
len tak si plávaš mestom
a ruch len tak zanikne
keď si telo navykne
na sex a na drogy
na rock n roll s parohmi

Nechápeš čo sa deje
Ono to všetko v tebe len drieme
A je tak málo miest
Tak málo času
V spomalenom filmečku
Nájdeš si spásu

Browsuješ po ceste
Prešľapuješ na mieste
Hľadáš len odvahu
Hľadáš sám seba
Inú časť karmy
Ako soľ chleba

Chcel som niečo povedať
Ale ver mi, nedalo sa…
Slová na krajíčku jazyka
A potom akoby ma štipla osa
Nestihol som ďalšiu vetu
Nedal som tú šancu svetu
Odpoveď zaniká v prázdnote
Nedostala sa k žiadnej porote

Myšlienky mi tečú po perách
Ak je ľudské slovo dom
Tak búšim na dverách

Hľadám jednu pevnú ruku
V mihotajúcich sa okamihoch
Tenký lúč svetla v tejto temnote
Protilátku blížiacej sa besnote

Povedz mi len jedno slovo
Veď ty vieš či to či ono
Stačí jeden pohyb pier
V mojej duši mier…
S harmóniou plavých vlasov…
Čo by bolo keby si nebola
Ty sa usmeješ a pošepneš mi
……..ale ja som……….

A ja viem že patríš ku mne
Vzdávame sa lesnej hudbe
Položím ti venček púpav na čelo
Ak by sa ti náhodou parády zachcelo
Ohrejem ťa ohňom z dreva
Ohrejem ťa teplom tela

A láska vystreluje z mojich očí
Akoby po prvýkrát smela
Uložím ťa na mach na lesnej čistinke
Budem bdieť, budem strážiť a
Zbožňovať tvoje telíčko malinké

Boh sa na nás bude dívať
A z rostopaše luskne prstom
A zatiahne sa obloha
A ja šepnem celkom nekresťansky
Veď prší, doboha!

Nastala vôľa božia
Na naše telá sa valí voda
Nie je to potopa
Len trochu kvapká zhora

Kvapky mi pobehujú cez líca ku brade
A mne sa to páči
Hoviem si náramne

Za naše hriechy prišla očista
…alebo zločin a trest
Vo zvuku žblnkotania
Dáva sa niesť

Desať kvapiek za každý bozk
Dážď neustáva
Asi ich bolo dosť…
Bolo ich veľa a nespočetne
Ale pomôže si človek
Keď krásnu ženu stretne
A ponúkne jej svoje pery
A ona tie svoje
Spoja sa v mieri
A potom sú povodne….

A preto prší
Nie sú za tým oblaky
Všetko má svoj dôvod
V duši ukrytý….

---