Na nezbombardovanom moste

Na nezbombardovanom moste

           Po polnoci potichu opustím ospanlivý dom a vyberiem sa na most. Dve sú cesty k mostu nad kanálom. Jedna je popri domoch, chodníkom a potom hlavnou cestou. Druhá je pobrežím kanála, ktoré je obrastené kríkmi a vysokou trávou. Príšerné!

Prečo by sa niekto, kto po polnoci ide na most, mal báť zopár kríkov, nie? Ale ani tou prvou cestou je nie tak veselo. Keď sa raz minie chodník a domy, každý, kto tou cestou pokračuje, musí byť divný. Pravda, v našej dedine niet vrahov, ani násilníkov nie je veľa a treba v takej chvíli dúfať, že spia. Ale predsa je polnoc polnoc a ak budem volať o pomoc, nikto ma tam počuť nebude. Vyberiem si prvú možnosť a idem.

Na moste, ktorý mali zbombardovať, ale nezbombardovali, je ticho. Keď počujem prichádzať kamión, ujdem rýchlo za krík, aby si šofér nemyslel, že sa chcem vrhnúť do vody. Do tej špinavej? Ešteže čo! Neprišla som sem rozmýšľať, či som sa zošalela (o čom by moji rodičia iste rozmýšľali, keby vedeli, kde som). Neviem ani, či som vôbec prišla rozmýšľať. Tu je tak pokojne a hííí!... ide kamión!!!

Jednej noci vraj mali zbúrať náš most. Nezmysel, lebo ten chudák nespája žiadne dôležité mestá. Ale tej noci sme pootvárali všetky okná, aby nám ich detonácia nerozbila. Ľahli sme si, ale nikto nespal. No most nezbúrali. Všetko to mám vo svojom denníku zaznamenané. Prečo som tam nepísala o svojom prvom styku       (n hád-pohlavnom!), neviem. Možno preto, lebo som sa bála, že mi to niekto (čítaj mama/sestra) prečíta. No všetko to mám zaznamenané v hlave a nikdy to nezabudnem. O prvej nevere tam asi jesto „zopár“ slov. Ten pocit naničhodnosti a sklamania tiež nikdy nezabudnem. Stačí jedna nevera, aby sa žena stala podozrievavou za celý život. S tou tzv. prvou láskou som prežívala tú vojnu. Celá banda sa zišla večer na rohu a keď sa ozvala poplašná siréna, všetci sa rozbehali domov. Ležala som v posteli, počúvala hrmenie ďalekých bomb a blízkej PVO. Nikto nespal. Všetci susedovci vyšli na ulic a pobrali sme sa na kanál. Stadiaľ sa výborne videli PVO rakety a ako horí rafinéria nafty vo veľkom meste. Opravdivé predstavenie! My deti sme sa nebáli, lebo nám rodičia pekne-krásne vysvetlili, že mieria iba na mosty, rafinérie a ukryté vojsko. Nie na ľudí. Ale čo oni cítili v tých nociach, to sa nikdy nedozvediem. Iné je báť sa za svoj život a iné za život svojích detí.

            Áno, prišla som sem rozmýšľať. O jednej zvláštnej rase ľudí, čiže o mužoch. Nepatria sem chlapci do puberty, ani 70 roční starčekovia (pričom sa tieto dve kategórie často veľmi podobajú). Nie som feministkou, ale niekedy sa mi naozaj zdá, že taká rasa jestvuje. Charakteristické črty tej rasy všetci poznáme, netreba ich napočitovať. Ale nikdy som neverila, že by on do tej skupiny patril. Perfektný je, koľko to jeden muž môže byť, vzhľadom na to, že zhodnocuje jedna žena. Často som si nie vedomá, aká som s ním šťastná. Lebo človek si nikdy necení, to čo v prítomnej chvíli má. Keď si spomínam na minulé lásky, vidím len to dobré, čo mali. To zlé sa časom nejak vyparí. Ale keď hodnotím túto lásku, terajšiu, vidím len jej zlé stránky. Verím, že by sa i tie vyparili, keby som sa od nej vzdialila. Tak teda, mám sa s ním rozísť, aby som poznala jeho pozitívnu stranu? Láska je plná nezmyslov...

            Len génius by mohol rozumieť ženu. Asi len ten, ktorý ju stvoril. Muži sa môžu pokúsiť a za to by mali byť odmenení. Ale viacej nič. Len pokúsiť. A keďže ani jeden príslušník tej rasy nedovolí, aby mu žena vysvetlila, ako s ňou treba zaobchádzať, ženy a muži sa nikdy nezmieria.

            Napomínam, nie som feministkou. Ale na tomto nezbombardovanom moste, po polnoci a po takých nepozorných a nedbanlivých slovách mojej lásky, musím uzavrieť, že muži nechápu a nikdy nepochopia fenomén menom ŽENA!!!

            Idem domov, aj ďalej rozmýšľam. Možno od neho veľa žiadam. Veď i sama viem, že pochopiť ma nepochopí a keby mohol, strhol by mi i hviezdy z neba. Áno, odpustím mu tie slová a bude všetko v poriadku. Idem spať.

            .....Ale prečo sa mi zdá, že znovu on zvíťazil?.....