Priateľovi mojej duše

Chcem byť vtáčatkom v tvojej dlani

a chcem byť tou, čo chráni.

Si môj život a si v obyčajných veciach.

Poďme nosiť našu lásku vo veľkých vreciach.

Si slzou, čo mi steká po líci, keď plačem šťastím

a ja ťa vlastním.

Z brady mi padáš do lona

a mne sa pred očami strie záclona.

Čakám kedy spadneš,

už nado mnou vládneš.

Som teplo, čo cítiš na duši, vpíjam sa všade.

Ani nevieš, nevnímaš kade.

Som kvet, ku ktorému privoniaš

a už navždy si jeho vôňu pamätáš.

Čiastočky pelu cirkulujú tvojím telom.

My dvaja sme jedno. Koho sme dielom?

Milujem ťa vtých malých veciach,

čo nesieš na svojich pleciach.

Prenášaš ma cez kaluže a sám zatiaľ padáš.

Vieš, že na konci je to, čo hľadáš.

A keď sa ráno zobudím, viem, nebol to sen.

Keď sa môžem tešiť na teba, mám krajší deň.