Detský spánok

Ja si tu sedím a len tak si píšem.

Od únavy sa zo strany na stranu kníšem.

Bola som teraz v ich izbičke.

Snívajú pri zažatej lampičke.

Dýcha to tam pokojom a hračkami.

Len chvíľu ich chcem hýčkať dlaňami.

Vlastne to bolo len v mojej hlave.

Vidím ich. Voňajú im vlasy. Jeden ich má tmavé, druhý plavé.

Zatvorím oči, hrajú sa v tráve.

dve dušičky, detské, zdravé.

Kto ich má chrániť, keď nie ja?

Veď sú moji a obaja.

Málokto si pamätá, aké je ťažké rásť.

Nie je to len tak mať jedenásť.

Ešte k tomu vidieť svet dospelých.

Tak zlých, úbohých a nesmelých.

Vraj huncúti a nevedia, čo so sebou.

Ale ja ich vidím snívať a neviem, kam s nehou.

Nechajte ma na chvíľu naivne ľúbiť ich sen.

Nechajte ma, nech mám silu na ďaľší deň

Kto má byť blízko, keď nie sestra snáď?

Ešte niekto ich bude so všetkým milovať?

Zlo? To k deťom nepatrí.

Zbytočne im srdiečka rozjatrí.

A ja si tu sedím, oni zatiaľ snívajú.

Tak krásne melodicky dýchajú.