pomarančová

Objavila som ju v tmavej pivnici.

Nič také som nečakala. Znenazdania v prítmí, v tesnej štrbine v podlahe - takmer som vykríkla, keď som ju zbadala. Mĺkvo učupenú pomarančovú rybu. Pre nedostatok miesta - neschopnú pohybu.

Strácala sa mi pred pohľadom vo svetle sliepňajúcej pivničnej žiarovky... Videla som, že žije zo zelene, ktorá prevísala do jej štrbiny.

I keď tiež neuveriteľne - v tmavej pivnici - bola i iná kaluž a v nej iné, vrtké farebné rybičky. Oveľa menšie, ale vytvárali spoločenstvo.

No práve tej nečakane objavenej pomarančovej väzenkyni sa mi veľmi zažiadalo pomôcť. Preto som ju vytiahla zo štrbiny. Pozrela som jej do tváre.

Bola celkom zjazvená!

Ako keby sa jej niekto kedysi pokúšal odkúsnuť pol tváre. Hlava znetvorená, v jazvách už zhojená, aj jedno oko chýbalo. Zmrzačená. Nebola pekná!

Predsa, túžila som ju zachrániť. Hodiť ju do mora, alebo do rieky?

Zvažovala som. A smutne som si povedala, že táto by už tam vonku neprežila. Tak som len vyčistila jej tesný úkryt, vymenila vodu - a vrátila som ju.

A vyšla som na svetlo.