Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Rozlúčka

05. 12. 2005
6
3
1882
Autor
johny45

     Prišla si ku mne domov a myslel som si, že všetko bude úžasné. Že izbou budú lietať zamilované pohľady, krásne úsmevy, bozky a nežné dotyky. Všetko však bolo inak. Vonku bolo škaredé počasie a v mojej izbe začalo pršať.

 

     Sedel som na stoličke, utieral si slzy, aby som sa nerozplakal. Zase sa všetko pokazilo. Zase nám spolu bolo príliš dlho dobre, nato, aby to ešte chvíľu vydržalo. Zase sa ti na mne niečo nepáčilo. Zase som bol neschopný blbec. Ja som sedel a mal hlavu v dlaniach, ty si ležala na mojej posteli so zatvorenými očami a na tvári si mala úsmev.

 

     Mal som pocit, že som ten najhorší človek na svete. Nie, určite niesom dokonalý, ale veľa vecí, ktoré hovoríš, ma zraňujú. A možno v tom je jedna z mojich najväčších nedokonalostí. Áno, mohol som ti niekedy viackrát za deň zavolať, mohol som ti balíček na Mikuláša zaviazať a bolo by všetko super. Veď zobrať jednu nitku je to najmenej. Mohol som ti kúpiť niečo iné. Mohol som...

 

     Som niekedy naozaj precitlivelý, naozaj sa ma všeličo dotkne. Ale ty si ako z ľadu. Niekedy by som najradšej zobral ostrý nôž a silnými údermi ten ľad rozbíjal aj za cenu toho, že by z neho mohla začať tiecť krv.

 

     Neurobím a nedám ti vždy to, čo by si si predstavovala. Ale to neznamená, že ťa nemilujem. Možno ma miluješ viac, ako ja teba, ale možno ma nenávidíš viac, ako ja teba. Desím sa chvíle, keď ti zase dám nejaký nedostatočný darček. Preto ti už radšej asi žiadne dávať nebudem.

 

     Dnes som sa chcel s tebou milovať. Chcel som, aby náš vzťah nabral vyšší zmysel. Ale to sa asi nikdy nestane. Chcel by som byť pre teba dokonalý, ale nikdy taký nebudem. Som ten najnedokonalejší človek na svete. Ale je možné byť dokonalý? Je možné byť taký, ako si si niekoho vysnívala? Možno ty tomu veríš, ale tak to nikdy nebude. Život je už taký.

 

     Vkladám tento list do obálky, a nepodpisujem ho. Na obálku napíšem iba adresáta a tým si ty. Odosielateľ je nikto. Zalepujem obálku a hľadím na ihlu, v ktorej je niečo, čo som nikdy nevyskúšal, ale nechal si to pre každý prípad. Lúčim sa so svojou izbou, s tvojím papierovým blahoželaním k meninám spred pol roka a s telefónom, na ktorý si mi denne vyvolávala.

 

Moja rozlúčka bude sladká.

 

 


3 názory

johny45
04. 02. 2007
Dát tip
ano levan, to som mal take strasne blbe obdobie...mozn sa mi aj trochu vratila vtedy puberta, takze sa ospravedlnujem...skor by som ti odporucal precitat si nieco z novsieho, alebo starsieho, ale nie z tohto obdobia...:)

levan
03. 02. 2007
Dát tip
hups, nemalo to byt zrovna zlte :D az taka vazna kritika to nie :)))))

levan
03. 02. 2007
Dát tip
prve so ma napadlo, ze to nie je poviedka.. nieco ako odkaz, co sa ale ku koncu vysvetlilo, cize az take namietky nemam, ale suhlasim s tym ,ze na prvy pohlad tie veci co sa tam riesili su take no pubertalne trohu, ale na druhy pohlad, riesime ich aj dlho po puberte, len v trosku ine forme... takze tak :)

StvN
10. 12. 2005
Dát tip
Dobrý. Mně se líbí. Asi taky proto, že se tu vidim. Dárky ženám, to je snad ani nejde:)

obluda
06. 12. 2005
Dát tip
nie je to zle, ale je to take pubertalne... ty ma lubis viac ako ja teba... vyssi zmysel vztahu milovanim... a hlupy darcek... su to problemy á la vztah dvoch 15rocnych.. a aj to celkove riesenie na konci... :) vela zdaru

plovárna
05. 12. 2005
Dát tip
Je to hezky napsaný... člověk se v něčem pozná. t.

Alojs
05. 12. 2005
Dát tip
dobře vystižené pocity. soucítil jsem s tebou. tip

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru