neznesiteľná plytkosť môjho bytia

ráno sa volá káva
ulica páchne šampónom
z lacnej drogérie
a okolo mňa
sa tvorí mastná
škvrna prázdnoty

chcem vás rovnako
skurvených ako som ja

večer ťa pobozkám
kdesi pred bránou
a v noci sa vyspím
so všetkými tými
Vierami Janami
Kikami Zuzkami
či Eliškami
ktoré som po ceste domov videl

ráno ti zavolám:
„sneží poďme robiť
anjelov“

a keď tak pri sebe ležíme
nezadržateľne sa okolo mňa
tvorí mastná škvrna prázdnoty

---