utorok & my sad friend

         - utorok & my sad friend -

Okolo prázdne a pochabé sa ceria zuby,

deň nadýchaný smrtiacim stereotypom.

V dave a predsa bez ľudských stvor,

v kruhu sklamania z váhy ľudských slov.

Decembrová zima a duša mrzne s ňou.

Hluk a v ňom červené líca so slzou,

v čiernom svetri, vlasmi pred tvárou.

V ruke drží pero a dáva zmysel papieru,

vo chvíli privalí nás hlasom, plávajúcim vo sfére jej duševných  pocitov.

Sedíš, do seba hľadíš,

hľadáš, občas váhaš.

Pýtaš sa, šmátraš

strácaš, nachádzaš.