Nočné lečo (N2)

nevedela som sa rozhodnúť, či to lečo tu hodiť alebo nie. ale je tu, tak sa doňho pustite. snáď vám z neho nebude zle. ...radšej už nič.

 

 

Všetko sa hýbe, len ja stále stojím,

a znovu neverím svojim pocitom,

bolo to napísané na zastávke,

cítila som to vo vzduchu mrazivom.

(ja som ťa cítila.................................)

 

A ZMRAZILA MA AJ TVOJA TEPLÁ DLAŇ,

KOMICKY STOJÍM, TEBA SA OBÁVAM.

 

Pýtaš sa, či sa nebojím,

ja podídem bližšie,

(vďaka ti nočný autobus)

      

a po líci mi prebehne mráz,

a snáď raz uverím,

že len autor strieľa si z nás.

 

A čo tá neznáma po pravici?

zdanlivo v Tvojom svete,

chcela by sa v ňom topiť tiež,

ja v uličke poznania počkám si,

či o tom niečo vieš.

 

A čo ten posledný pohľad,

prečo patril mne?

chvíľu nestojím sama,

no viem, že sa neobzriem.

Nestála chvíľa,

za chrbtom neznáma,

rýchlo papier, som rada-nerada.

 

 

---