Na chrbte, vtedy

keď sa túžby byť "In Medias Res" menia na istoty a zároveň na pochybnosti

Na chrbte som vtedy nosil múku prechodný stupeň chleba Bol som tak mladý! Do ohňa som strkal ruku do vášnivo-bolestných sa púšťal debát vtedy som ešte veril, že svet sa zmeniť dá že stačia odvážne činy, slová Žiadna revolúcia nebola po ruke tou cestou som sa nevydal To, čo sa dialo bol iba prázdny obal len pozlátko na vekom odskúšané trhliny nový náter ilúzií, naivný závan vášne No aj napriek tomu, mi ruky smrdia od hliny modelujem svoj svet. Vnútorný. Svoje básne Na chrbte som vtedy nosil svet ako bájny Atlas, ako Herakles Bol som vtedy dôvery verný zved Bol som. A neviem, čo som dnes

---