Latet hoc sub melle venenum

                   V susednej ulici leží bezdomovec

                   na chodníku. Je mu to jedno, že naňho

                   ľudia zazerajú, mrlú si aký

                   je debil a s ťažkosťami

                   ho prekračujú. Je mu to jedno.

                   Leží tam bezdomovec. Tam

                   v susednej ulici na chodníku.

                   Smrdí jak kus hovna, lezú

                   z neho vši, ale jemu je to jedno

                   a leží tam bez starostí o život

                   s jeden a pol litrom značkového

                   v ruke. Sleduje svet, ktorému tak

                   stašne vadí a odpíja si.

                   Vstane, nie však rýchlo, pomaly, aby

                   na seba neupozornil, a odkráča...

                   ...do našej ulice, do našeho

                   parku na lavičku a sadne si...

                   ...ktorési cigánča mu hodí kameň

                   do hlavi...

                   ...ktorýsi pes mu oští nohu

                   a zahryzne mu do lýtka...

                   ...a on tam sedí a smrdí, s

                   rozbitou hlavou, ošťatou pravou nohou a

                   krvácajúcim lýtkom a pomaly umiera,

                   lebo je boh, ktorému ukradli nebo a

                   stal sa zasraným bezdomovcom...