Šachovnica

Ťažko plynú po tvrdom
stole
jemné ťahy - padám
dole
Vznášam sa bezhlavo
do výšin
keď padám, slasťou
kričím
Som divný tvor -
viem
Či chcem prestať?
Nie!
Šachovnica pocitov
sa rúca
do starožitností sa
zdá súca
Tak schválne pozrime sa
na to,
či v nej ešte nájdem
zlato...
Už skáčem z belostnej
veže
či nie - len túžim - sú tam
mreže
Nemám sa kde vrhnúť
do víru
Apatia tvoja zdrví ma
ochvíľu
A chvíľa bezbrehá tiež
je vinná
keď si ma opájal aj
bez vína
Neviem ja veľmi hrať
tento šach
Možno ho pochopím
letmo v snách
Rozbehneš niekedy zase
partiu tú
Prebudíš vo mne kráľovnú
zakliatu?
Nechám to na teba, aj
na osud
len ma viac nikdy na prehru
neodsúď...

---