Ani jedna snežná vločka nebude viac rovnaká..

Načo padá sneh, keď sa hneď nato roztopí?

Ako keď padá šťastie z neba a v zápätí sa v slzách utopí..

Načo tá zbytočnosť mrhať muníciou ukrytou v snežných strojoch?

Tak ako slovami skrytými v múdrosti duše..

Načo to všetko? Tá celá biela krása?

Keď stále svitá ten istý čierny deň?

Život je ako snežná búrka,

keď zovšadiaľ na nás fúka vietor.

Tých slabých pohltí prúd..

A z oblohy letí stádo vločiek,

len zopár z nich však môže na nás dopadnúť.

A žiadna z nich už nebude viac iná,

tak ako žiaden moment z našich dní..

A o to je to horšie..

Striasame ich z naších kabátov

a len pár môže preniknúť hlbšie k nám..

Tak načo to všetko?

Za život spoznáme len zopár chvíľ šťastia..

ináč je v živote každý človek sám..