Guillamovi

Ján Smrek Moja žena: Uvariť všetkým, umyť riad, každý deň na tri deti prať, to všetko musí moja žena. Aj uspávať, aj zobúdzať aj ledva spať, aj prvá vstať, to musí ona, neplatená.

Guillaume Apollinaire volám ťa volám do času večných hlbín odpovedz ako žiť s vedomím že niekto ako ty že niekto ako ty v tele človeka už raz žil? Vďaka Kristovi viem že ťa stretnem stačí mi vydržať to pásmo života čo si ty opísal z božieho notesa Tak ako Ján Smrek v Obraze sveta 17. mája 1951 napísal: "Moja žena" v skutočnosti netušil že písal o mojej manželke čo sa narodila až o 15 rokov neskôr Tak sa spojila Smreková poézia s pravdou osudu človeka v mene spasiteľa lebo žijeme aby sme trpeli to je večná axióma bytia veď narodili sme sa do kráľovstva kde vládne božia opica preto v ňom dobre sa má ten kto sa s ňou opičí o čom to je? No predsa o Guillaumovi bývajúcom na streche neba kam dovidí len ženská neha za ten svet deravý plný prepadlísk a Ježišov lietajúcich nad oblaky vesmírnej aviatiky

---