Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePočkám (o5)
17. 03. 2006
8
2
2668
Autor
rudko
Naučím ťa načúvať
rozpadávajúcim sa skalám
a rastúcim stromom.
Zavri oči,
zataj dych,
vlož svoju neistotu
do mojich rúk.
Znovuobjavíme čaro
výdychu
a s radosťou
očakávajúc nový
nádych,
ujdeme medzi ľudí,
ktorí nezistia našu
odlišnosť;
nakukneme do nich
cez oči.
Ukradneme lúče a
ligot mesiaca rozoženie
Zvyšky tmy.
Brodiac sa potokom,
zastavíme jeho prúd.
Ty nechceš? Neveríš mi?
Že nevieš? Že si musíš rozmyslieť?
Postačí mi aj jemné prikývnutie.....
Ja počkám....
2 názory
takto zaskakovat ludi snaziacich sa sustredit na limity funkcii tedaa... dakujem za vyslobodenie... ale nie... uz... v poslednej dobe by som vkuse len spal... a aspon niekto mi veri ked si prestavam... pekny vecer prajem...
ja viem, že si tu o tom nepísal, to len mne šli hlavou pri čítaní tieto asociácie
to je pravda, ale ja nechcem posledny vydych, a nadych je predzvestou ocakavania, niecoho noveho... a ci je to prednost?, no neviem