Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMŕtvej
22. 03. 2006
15
8
5165
Autor
Háber
Zrazu neviem čo s tvojimi vecami
na chodbe stoja čižmy
z ktorých si sa tak radovala
keď som ti ich kúpil
Každú hlúposť si chcem nechať
aby mi ťa navždy pripomínala
Potom chcem práve preto
každú vyhodiť
Prečo si neumrela
aj so svojimi vecami?
Nedokážem pochopiť
ako môže niečo tvoje
existovať dlhšie ako ty
8 názorů
macecha - uf* už nemám * takmer nič * len malú toaletnú taštičku * ale už som ju asi celú vyvoňal*
ani nevieš, ako ti rozumím.Keď mi zomrel moj najmladší brat, mal 32 rokov. Milovala som ho ako svoje dieťa. Bol o mnoho mladší, ako ja. Mám na pamiatku jeho nohavice, košeľu a kravatu. Občas ich pozerám a eště stále je v nich jeho voňa.
Nádherné verše ... T***
Bolestivá...
Člověk je jako svíce plamínek.
Hoří a svítí...
Když osudný vítr zavelí,
zůstává z křehkosti bytí
jen proužek dýmu,
klubko vzpomínek...
Tak este teraz z hlboka dycham, lebo toto bol zasah do ciernocierna, aj mojho. Radsej mlcim, *...
si to vystihol ... keď mi zomrel strýko ostali po ňom v nemocnici papuče ...
len tak položené, nepoužité pri posteli na zemi - aj teraz mi je z toho ťažko, keď som si na to spomeniem
... mali zomrieť spolu s ním
Usmáty_autor
30. 03. 2006Vzdálený_hlas_moře
25. 03. 2006
Je to tak,pořád nám něco někoho připomíná,nebo někdo něco. Někdy se přitom blbě dejchá,svírá to.
Básnička je pravdivá.
našťastie to nie je až tak pesimistické (myslím nádychom) ako to, čo sem pred pár dňami "vysypala" Usmiata
inak prudko*pravdivé...
wedle_vazy
22. 03. 2006
ja si myslím, že vždy sa aj tak rozhoduješ
podľa toho, ako ťa láska k stratenému tlačí
a myslím, že by si vždy dospel v tomto
k rovnakému rozhodnutiu ...
sú veci, tkoré si človek asi ale predsa len nechá
po mojej starej mame mi zostali strašné spústy starých fotografií
a drobných spomienok
ale mám ich schované tak, že ich nevkladám do rúk
do očí...
neviem, je to ťažko
mať k tomu len jedno vysvetlenie
Norsko: vďaka za hlboký filozofický ponor
Petrusha: hej, teraz by som si tie veci nechal, ale už ich nemám...