Jesenná

Vypudím Ťa zo svojho srdca ako všetkých,

tých, ktorých tam večne ukrývam

a odstrihnem si prameň vlasov, len tak,

aby si vedel, že viem, čo pre svet znamenám.

Pousmejem sa pri spomienke na teba,

lebo presne ten úsmev máš na mne rád

a nezastavím sa, keď budem kráčať

okolo miest, kde sme mohli stáť.

Keď budem mať chuť kričať, zaspievam si pieseň

ktorá mi nič nepripomína,

aj v kalendári bude stále už len jeseň,

pretože Ty už budeš minulosťou…

R: Za všetkých tých, čo v noci nechávajú svietiť,

     prosím o malý úkryt pred svetom,

     veď ja taktiež pyšne skláňam hlavu, keď

     tuším, že som…

                                 spravila chybu.

A keď sa budem snažiť zaspať bez výčitky,

že mi nestačí byť ako všetci,

pozriem sa do výšky, nech viem, ako

veľmi nízko klesol ten dokonalý chod vecí…

                                                                             okolo nás.