Časovaná Priepasť

Nad horizontom hrôz,
medzi intenzitou a tichom
besného víchru zimy
vrážajúceho do vzduchu
silou zúrivých čeľustí
nespočtu neľudských šeliem
v mojom vedomí
a tisíc míľ závratných snov
pod panorámou hluchej tmy,
čaká zvrátená,
dýchajúca ebenová priepasť,
kým pohltí čerstvé telo,
spáli v útrobách na popol a krv,
zmiesi s prílivom rannej tmy
až do podstaty ticha
blednúceho s každým
pominuteľným vedomím..
A ohlušujúci rev jej hĺbky
bezodnejšej než nenávisť,
šeptaním palety hlasov
tíchnucich vibrovaním
v každom podprahovom tóne
udiera do spánkov,
láka k voľnému pádu
vústrety lačnej tlame
najčiernejšej diery
všetkých vesmírov,
pohlcujúcej každý záchvev
zástupov strašlivých duší
od kriviek Léthé
po útesy hrozivej večnosti,
zrádnejšie než čepele svetla,
o ktoré sa trieštia
v každom krvavom prílive
až kým nevsiaknu
do pokožky vlhkých útrob
nekonečnej hĺbky
pod zlomeným krížom
vztýčeným do výšky
na výsmech porazených bohov,
do výšky temna
ponorený v oceáne zúfalstva
pod fasádou nepriestupných mračien,
studených ako výdych súmraku..