Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKamenná duša
29. 04. 2006
0
1
854
Autor
Francoise
Po lúke niesol sa bez nôh a predsa bežal,
tam kde dúfal že nenájde ho žiaľ,
a naozaj stretol šťastie ktoré hralo sa s ním,
smial sa keď z radosti spravilo vír,
medzi kvetmi ako vánok lial sa jeho smiech,
žil radosťou zabúdal na hriech,
a vánok šťastia vial,
sám seba svetu rozdával.
Šťastie však našlo si iné šťastie,
kvet nekvitne a strom už nerastie,
tam kde niesol sa smejúci hlas,
tam kde vánok rozvlnil vlas,
tam ostal na kolenách k zemi pripútaný,
tam zabudol dýchať v srdci roztrhaný,
tam sa jeho slzy v kamene menili,
a dušu bez krídiel v sochu zmenili.
Vietor už márne opieral sa do žulovej tváre,
modrú oblohu zaviali osudné chmáre,
už len dážď hladí jeho vlasy,
a do uší zaznieva pieseň čiasi,
pieseň ktorej tóny nepatria tomuto svetu,
pieseň kamennej duše o tom ako zabudla že je tu,
tu, vo svete ktorý nemala žiť,
tu, kde mala o láske iba sniť.
tam kde dúfal že nenájde ho žiaľ,
a naozaj stretol šťastie ktoré hralo sa s ním,
smial sa keď z radosti spravilo vír,
medzi kvetmi ako vánok lial sa jeho smiech,
žil radosťou zabúdal na hriech,
a vánok šťastia vial,
sám seba svetu rozdával.
Šťastie však našlo si iné šťastie,
kvet nekvitne a strom už nerastie,
tam kde niesol sa smejúci hlas,
tam kde vánok rozvlnil vlas,
tam ostal na kolenách k zemi pripútaný,
tam zabudol dýchať v srdci roztrhaný,
tam sa jeho slzy v kamene menili,
a dušu bez krídiel v sochu zmenili.
Vietor už márne opieral sa do žulovej tváre,
modrú oblohu zaviali osudné chmáre,
už len dážď hladí jeho vlasy,
a do uší zaznieva pieseň čiasi,
pieseň ktorej tóny nepatria tomuto svetu,
pieseň kamennej duše o tom ako zabudla že je tu,
tu, vo svete ktorý nemala žiť,
tu, kde mala o láske iba sniť.