xdsrty

Vyšiel som von do slnečného svetla. ani neviem načo som to spravil, keď všade je to rovnaké. Asi som sa nechal uchlácholiť tými rečičkami o krásnej jari a krásnom počasí. No jasné. Všetci majú toho po zime plné huby a ja som si ani nevšimol, že by sa niečo zmenilo. Vystúpal som na kopec nad mestom. "Pokochať sa výhľadom a prírodou." Jasné... Vôbec mi nie je lepšie. Naopak. Radšej by som dva roky spal a prečkal všetko v bezvedomí. Kúpim si lacné víno a zabudnem na robotu, otravnú štyridsať ročnú šéfku s trávnikom na hlave aj na Teba. No... To asi ťažko. Si ako živá mŕtvola v mojej hlave. Ožívaš v nej a je to moja chyba. Ty s tým nemáš nič spoločné. Akoby si aj mohla.

Ešte niekoľko týždňov. Musí sa niečo stať. Do piče musí!!! Ja už to dlhšie nevydržím. Čo je toto za život? Do piče. Chytám sa za brucho a kričím: Bože už dosť!!! Bože už stačí!!! Ale všetko je vraj moja starosť a ja môžem za to, že sa takto cítim. A ako by som sa asi cítil, keby som sa necítil takto. Čím to mám do pekla nahradiť. Na čom sa mám zasmiať? Vyjebaný život.