Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sevšehomír
11. 05. 2006
3
1
3429
Autor
zvedavec
Som, ktorý som,
predstavil sa človeku
Najvyšší,
a zhrnul tam všetko,
čo ty, človek hodnotíš.
Človek, deje, príroda,
ostatní tu navôkol
Dobrí, či zlí?
Som, ktorý som.
Som dobrý, či zlý?
Stvoril som človeka,
podľa hodnotení ľudí
ktorý vie byť zlý,
svet,
ktorý vraj nevinných zabíja
a potom
jedno telo
obetuje sa za druhé,
aby to vyžilo...
kým sa i ono nestáva
potravou
chceš-nechceš
Som, ktorý som.
Všetko to, čo ty hodnotíš.
1 názor
neopakujem to, Oldjerry, úmyselne, stalo sa to náhodou.
:) je to aké je...iné to nie je, a vďaka za kritiku :)
Vďaka všetkým
Inšpirovala ma jedna kniha, i keď mám voči nej aj výhrady..predsa, táto myšlienka ma oslovila:
Boh = realita
...
Som, ktorý som = realita = Boh
teda to, čo ma presahuje.
Realita je to najmocnejšie, a môžem to nazvať i Bohom, môžem s tým súznieť, môžem proti tomu bojovať, ale nevidím cestu ako zmeniť, čo už JE. Na 100% sa mi to nepodarí, môžem včak nesúhlasiť, pýtať sa ako to? , hovoriť bohu, že je to nespravodlivé.
A tiež môžem chcieť zmeniť, na čo nemám dosah. Na čo nemám dosah. Môžem sa hádať, môžem sa prieť, môžem vyčítať prírode, osudu, Bohu, že je to tak, ako to je. Spôsobujem si tým jedine utrpenie.
A tiež, som súčasťou reality (Boha). Na určitú časť reality dosah mám. Ak mám mať dosť sily na zmenu tej časti reality, na ktorú dosah mám, je dobré nemíňať energiu na búrenie sa voči tomu, čo zmeniť nedokážem - napr. dnes som videla malého vrabčiaka vypadnútého z hniezda... chytila som ho do ruky, a dala som ho na kraj cesty, aby ho neprešlo auto...hniezdo som nevidela, z ktorého vypadlo to vtáča...ak príde mačka, bude po práve vznikajúcom vtáčati, ak ho nebudú kŕmiť rodičia na zemi, asi zahynie tiež. Môžem sa hnevať, búriť - a čo mi to pomôže? Môžem to prijať a sústrediť sa na to, čo zmeniť môžem...
Ano, to všecko ti podepíši, ale to nic nemění na tom, že většinou takovéto omnipolární téma umíš zpracovat lépe... ale pořád musím připomínat, že si nedělám nárok na pravdu. Názor, nic víc...
Vďaka všetkým
Inšpirovala ma jedna kniha, i keď mám voči nej aj výhrady..predsa, táto myšlienka ma oslovila:
Boh = realita
...
Som, ktorý som = realita = Boh
teda to, čo ma presahuje.
Realita je to najmocnejšie, a môžem to nazvať i Bohom, môžem s tým súznieť, môžem proti tomu bojovať, ale nevidím cestu ako zmeniť, čo už JE. Na 100% sa mi to nepodarí, môžem včak nesúhlasiť, pýtať sa ako to? , hovoriť bohu, že je to nespravodlivé.
A tiež môžem chcieť zmeniť, na čo nemám dosah. Na čo nemám dosah. Môžem sa hádať, môžem sa prieť, môžem vyčítať prírode, osudu, Bohu, že je to tak, ako to je. Spôsobujem si tým jedine utrpenie.
A tiež, som súčasťou reality (Boha). Na určitú časť reality dosah mám. Ak mám mať dosť sily na zmenu tej časti reality, na ktorú dosah mám, je dobré nemíňať energiu na búrenie sa voči tomu, čo zmeniť nedokážem - napr. dnes som videla malého vrabčiaka vypadnútého z hniezda... chytila som ho do ruky, a dala som ho na kraj cesty, aby ho neprešlo auto...hniezdo som nevidela, z ktorého vypadlo to vtáča...ak príde mačka, bude po práve vznikajúcom vtáčati, ak ho nebudú kŕmiť rodičia na zemi, asi zahynie tiež. Môžem sa hnevať, búriť - a čo mi to pomôže? Môžem to prijať a sústrediť sa na to, čo zmeniť môžem...
Budu upřímný : těžko se mi to hodnotí jako verše, protože mám pocit, že je to myšlenkově trochu zmatené, jako by tápavé. I chybná představa Boha a čehokoli musí mít osu. Tady se mi osa vytrácí, jakoby zmnožuje... To však neznamená, že to tak je - je to jen můj pocit.