Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Markétka

12. 06. 2006

2289

Autor

Gugu

Ako prolog uvádzam anotáciu z Markétky: Anotácia: Markétovské zážitky sú aj mystické. Nech je pre nás mystický zážitok Veľkým darom – a aj poslaním šíriť ho ďalej!

Markétka

Augustín Sokol

Dekódovanie Bulgakovovho románu Master i Margarita, alias Markétka, je prezentované vo variantných cykloch: V cykle while do sa testovanie realizuje ešte na začiatku, vo for do vo vnútri a v repeat until až na konci. Súčasťou cyklov sú aj citácie, ktoré sú preto lokalizované fakultatívne. Buď na začiatku alebo vo vnútri alebo na konci. Buď jednotlivo alebo aj viaceré spolu.

„If Boh = „Odin“ and not d = neg then begin Jeho_Syn assign „Onegin“ for 1 to n do procedure Reinkarnacia (Jeho_Syn, sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik, n) end.“

(Sokol Augustín: O‘din. 2002, In: RAK – Revue aktuálnej kultúry, č. 5-6/2002, 116 s., s. 32-38, ISSN 1335-1702, URL 1.)

O Markétke v divadle Esence pozri URL 2.

O princípe dekódovania z aspektu aktuálnej svetovej kultúry a literatúry pozri:

1. Herec Ondrej – Sokol Augustín: Komunikácia o komunikácii. 2002, URL 3.

2. Sokol Augustín: Do tretice všetko najlepšie. 2005, In: RAK – Revue aktuálnej kultúry, č. 6/2005, 64 s., s. 25-34, ISSN 1335-1702, URL 1.

3. Sokol Augustín: Markétka. 2005, In: Dekódovanie, 21 s., s. 8-21, URL 4, URL 5.

„Anketu o najlepších spisovateľov minulého storočia, ktorú u autorov a spolupracovníkov Raku vyhral Gabriel García Márquez, uzatvára programátor a kryptoanalytik Augustín Sokol. Aký je vlastne princíp dekódovania z aspektu aktuálnej svetovej kultúry a literatúry? To je jedna z jeho otázok, nasleduje netradičná pasáž plná tabuliek, tri-, hexa- a iných gramov, zakódovaných magických textov a geometrických symbolov, po ktorých laika poteší záverečná poznámka: Naservírovať dekódovanie s inteligentným detektívnym trilerom je zrejme komerčne úspešná finta. Môže sa dekódovanie naservírovať aj s inteligentným erotickým príbehom? Why not?!“

(Rak 6/2005, Vydavateľstvo Slovart, Bratislava, šéfredaktor Braňo Hochel, 25.07.2005, URL 6.)

Markétka alias Síta. Síta je členka prípravného výboru svetového festivalu mládeže a študentstva. O rok sa bude konať vo Viedni. Pri zostupe z Rysov sa pošmykne a zraní si koleno. Cestou na hotel kupujem kilo soli. Vo vani jej so soľou masírujem zranené koleno. Trošku to bolí. Rozprávam jej preto vtip o Aristidovi a Tasilovi na rehabilitácii. Pointa vtipu je v tom, že namiesto chorého si Aristid necháva masírovať zdravé koleno. Preto na rozdiel od Tasila mu na tvári žiari spokojný úsmev. V mojej angličtine to asi dobre nevyznie. Síta sa však zo slušnosti zasmeje.

Môj plytký vtip o Aristidovom kolene vystrieda Sítina hlboká úvaha o Markétkinom kolene. So zanietením vo svojich hlbokých tmavohnedých očiach hovorí o mysterióznom a transcendentnom rituáli. – Keď na plese bozkávali Markétke koleno. Color dark magic woman! Na chvíľku prejde k Eugenovi Oneginovi a hneď sa vracia k Markétke. Tatiana snívala o Oneginovi. V paralelne posunutom priestoročase sa Tatianin sen pretransformoval do psychologického sna. Markétka ho potom snívala na diaľku. Spoločne so svojim milovaným Majstrom.

Pred mesiacom si totiž Síta kúpila v anglickom preklade štyri rovnaké knihy o Markétke. Tri ma vo svojej domácej knižnici. Štvrtú nosí so sebou. Je presvedčená, že opakované čítanie Markétky ju nesmierne obohacuje. Sú to drahocenné perly ducha. Intelectual property par excellence. Security & portable. Bohatstvo, ktoré je bezpečne uložené v hlbinách mozgových závitov. Je ľahko prenosné cez hraničné prechody a colnice na celom svete. Bohatstvo, ktoré rekurzívne a inšpiratívne generuje ďalšie bohatstvá zážitkov a spomienok na celý život. Nech je pre nás mystický zážitok Veľkým darom – a aj poslaním šíriť ho ďalej!

Sítin prístup je typicky výskumnícky. Skúma súvislosti do väčších hĺbok ako je zvykom. Inšpiruje sa pritom umením, ktoré je bázou znalostí aj pre maximálne sofistikované technológie a konštrukcie. Jemne tak reaguje na moju odpoveď na jej otázku. Ešte predtým v lese sa ma spýtala, čo plánujem v budúcnosti študovať. Bez váhania som jej odpovedal, že strojárenskú technológiu tvárnenia. Rád by som žil ako kováč Siegfried alias Erick v tetralógii opier Prsteň Niebelungov od Richarda Wagnera. Milo sa nad tým pousmiala. Síta s nežnou eleganciou dokáže súvislostí vecí spájať zázračnou Ariadninou zlatou niťou. Niť ju sprevádza v labyrintoch znalostí ako bájneho Thesea. Alebo ako pútnika v Komenského Labyrinte sveta a raji srdca. Alebo ako v de Menovom El laberinto de fortuna.

Markétka bravúrne rozvíja symfónie labyrintov symbolov. Stroje priestoročasu preklenuli globálnymi megamostami Moskvu dvadsiateho storočia s Jeruzalemom prvého storočia. Prenášali ovzduším nahú, magickým krémom natretú Markétku. V paralelných extradimenziách generovali expanziu izby v byte na Sadovovej ulici na rozľahlú tanečnú sálu. Moskovskí študenti tam chodia dodnes ako na mysterióznu púť. Ľudia sa radi vydávajú na takéto púte a výpravy. Hľadajú tam posvätné tajomné relikvie. Lebo zmyslom tajomstva je hľadanie tajomstva. Zmyslom nášho konečného života je hľadanie tajomstva nekonečnej lásky. A večného života v láske. Amor vincit omnia! A hneď po masáži mi podaruje knihu o Markétke. Aj s písomným venovaním.

World wide web. O globálnych počítačových sieťach, ako napríklad dnešná www, už sníval Alan Mathison Turig. A neskôr v tatranskom hoteli aj Síta so mnou. V súvislosti s Markétkou. Satisfakcia pre Markétku: Dnes mal browser google 589 000 referencii a yahoo 522 000 referencií na keyword Bulgakov.

„Pretože román Majster a Margaréta je románom o Dobre, ktoré bolo ukrižované a o Zle, ktoré malo absolútnu moc, mnohé jeho čiastkové, ale aj väčšie celky vytvárali asociácie s dobrom a zlom sovietskej reality. s. 109.

Kráľovná plesu je Margaréta, ktorá postúpila túto pre ňu ponižujúcu úlohu, pretože iba takto sa môže dostať k milovanému Majstrovi. Obraz doby? s. 111.

Náš hrdina vykrikuje, aby Puškin odovzdal valuty, lekári mu pichajú injekciu, hrdina zaspí, ale tentokrát sa mu už nič nesníva.

Podľa klasifikácie prof. Červeňáka ide o psychologický sen⁷. Obraz slávnostných rituálov (trubači), sladké uvedomovacie reči (moderátor), život ako divadlo (ritualizácia reality), špicli a kuchári (s polievkou ako žbrnda) – to všetko sa prisnilo nášmu hrdinovi z mozaiky žitého, videného, prečítaného. s. 113.

Bulgakovov román ako fantastický, ktorý odhaľuje nezmyselné v zmysluplnom, (P. Abraham)⁸, resp. ako menipeja (A. Vulis)⁹, ktorá spája fantastiku a avantúru, aby vo výnimočných situáciách odhalila ich nezmyselnosť (M. Bachtin)¹⁰, tento román vyvolal nesmierne množstvo interpretácií tradičného charakteru – je to satira (tvrdili anglickí, americkí a sovietski autori), je to fantastika (oponovali Nemci), je to historická groteska (Angličania a Američania). Dielo moderného vedeckého myslenia sa často interpretovalo z hľadiska klasickej literárnej vedy – máme pred sebou román umeleckého eklektizmu (klasický názor), resp. syntetizmu (moderný názor), ktoré vyrastá na všeľudskom duchovnom a estetickom bohatstve (preto sa na ňom priživujú intertextualisti) a modeluje štruktúru umeleckého univerzalizmu. Jeho postavy sú geneticky napojené na celé dejiny ľudstva a kresťanstva, na genotyp všetkého živého, aby v novotypovej podobe prezentovali individuálne ako všeobecné, individuálneho človeka ako symbol všetkého antropocentrického. s. 113-114.“

(Muránska Natália: Román Majster a Margaréta a jeho slovenská podoba. 2002, In: Slovensko-ruské vzťahy a súvislosti, Nitra: Katedra rusistiky Filozofickej fakulty UKF v Nitre, Slovenská rada Združenia slovanskej vzájomnosti, Asociácia rusistov Slovenska, 349 s., ISBN 80-8050-550-0.)

„ ‚ ... a nakoniec, kto si ty?‘

‚Ja časť tej sily som, čo vždy chce páchať zlo a vždy dobro vykoná.‘ (...)

‚Ver mi, dobrý človek ...‘

Ale prokurátor ho prerušil, ...

‚Ty ma oslovuješ dobrý človek?‘ ‚Mýliš sa.‘ (...)

‚Títo dobrí ľudia‘, spustil väzeň, a rýchlo dodal, ‚hegemón‘, a pokračoval ‚iba z nevedomosti poplietli všetko, čo som hlásal. A obávam sa, že podobný zmätok pojmov potrvá ešte dlho. Všetko pochádza z toho, že on chybne zaznamenával moje slová.‘‚ (...)

A teraz mi vysvetli. Prečo každému hovoríš ‚dobrý človek‘? Tak nazývaš všetkých bez rozdielu?‘

‚Všetkých‘, prisvedčil väzeň. ‚Na svete niet zlých ľudí.‘

‚To počujem prvýkrát,‘ usmial sa Pilát, ‚možno, že málo poznám život.‘ (...)

‚A v tom spočíva tvoje učenie?‘

‚Áno hegemón.‘ (...)

Aj keď vonkajšie konkretizácie „temných síl“ pripomenú diablov Dostojevského, ktorých zámerná prozaizácia sa tiahne až k Mannovmu Doktorovi Faustovi, Bulgakov nepracuje v intenciách svojho veľkého predchodcu. (...)

Vracia sa téma Dostojevského, téma zločinu a trestu.“

(Bulgakov Michail Afanasevič: Mistr a Markétka. 1969, Praha: Odeon, 380 s. s. 5, 17-24, 360-362.)

VII. svetový festival mládeže a študentstva. Z národov hoc sme rôznych, všetci za jedno chceme sa biť. Po rokoch vojny hrozných, právom večného pokoja žiť. Z rozličných sveta krajov, od morí oceánov ... – Síta spieva anglicky a ja slovensky. Pritom hráme. Síta na indickej citare a ja na gitare.

Po skončení festivalu ideme do Francie. Síta ma zoznámi s Marínou. Marína ma potom v Moskve zoznámi s Voloďom. A vďaka nemu sa neskôr dostanem na Markétku v réžii Jurija Petroviča Ljubimova. Reflektory pália do hľadiska na divákov. Namiesto falošných peňazí spúšťa sa zo scény na divákov spŕška lístkov na ďalšie predstavenie. Genius loci. V divadle na Taganke. Neopakovateľná atmosféra. Predsa sa však zopakuje. Hneď na druhý deň. Ako ďalší variant loci. Na Sadovovej ulici.

„Uzavrel som sám so sebou tichú dohodu, že na tom, čo píšem, nezmením ani čiarku. Nemám záujem vybrusovať myšlienky, ani svoje činy. Vedľa dokonalosti Turgeneva kladiem dokonalosť Dostojevského (je snáď niečo dokonalejšieho ako Večný manžel?). V jednom a tom istom prostredí tu teda máme dva druhy dokonalosti. Avšak vo Van Goghových dopisoch je dokonalosť prevyšujúca jednu i druhú. Je to triumf jednotlivca nad umením.“

(Miller Henry: Obratník Raka. 1991, Praha: X EGEM, 212 s., s. 11.)

„Veľké myšlienky nevyrastajú ani tak z veľkého rozumu ako z veľkého citu.“

(Dostojevskij Fjodor Michajlovič: Věčný manžel. 1971, Praha: Lidové nakladatelství, s. 138.)

Markétka alias Lucia. Streda. Začiatok príbehu piatich dní. Na ranej vizite mi oznámia, že moje pravé zranené koleno je už OK. Zajtra sa mi teda končí hospitalizácia vo vojenskej nemocnici. Poobede návšteva. Ivan a Alžbeta. Virtuálna dvojica kvázi súrodencov. Brat zo slobodomurárskej Lóže a sestra z jej adoptívnej ženskej Lóže. Pomáhal som im pre Lóžu upravovať softvér.

„Autori ďakujú s. Kofroňovi, Doktorovi, a Glückaufovej, ktorí skriptá podrobne prečítali a upozornili na pár drobných nedostatkov. V Prahe 28.2.1962.“

(Koubek I. – Kudláček V. – Raichl J.: Programování pro samočinný počítač LGP 30. 1963, Praha: Státni pedagogické nakladatelství, Učební texty vysokých škol, Univerzita Karlova v Praze, Fakulta matematicko-fyzikálni, č. 1006-3708, Rotaprint ST 113-4348/63, 174 s., s. 3.)

Ivan je profesorom na lekárskej fakulte. Alžbeta je docentka a vedúca katedry. Má starostlivo pestované a kultivované telo. Výsledkom jej zahraničnej stáže bola netradičná dizertačná práca zo sexuológie. Habilitovala sa z endokrinológie. Večer príde sestrička Ester. Praktikantka nultého ročníka medicíny. Jej staršia sestra je odborná asistentka na Alžbetinej katedre a manželka Karola. Karol je riaditeľ tejto nemocnice. Perfektné personálne prepojenie. Každý s každým. Ako na tenisovom turnaji.

Štvrtok. Peter je plukovník a veliteľ útvaru. Sedíme v jeho kancelárii. Popíjam zelený čaj. Ivan, Karol a Peter majú naliate šampanské. Filozofovanie o UFO. Uindentified flying objet. Hlavná vec je zdravíčko. Befehl ist Befehl. Hlavne, že sa podarilo zachrániť lietadlo. Už je naspäť v topke (technické oddelenie prevádzky). Peter pripíja na môj návrat z nemocnice. Ivan nám rozdáva pozvánky. S voľnými lístkami pre dve osoby. Na ples medikov. K dispozícii bude aj hosťovská izba. S kľúčom na vrátnici. Aby som sa ráno nemusel terigať do kasárne. Môžem si tam doniesť jedlo a pitie a ostať až do utorka. V pondelok je rektorské voľno. Vraj by som mal prísť aj s nejakou fešnou vojandou. Dobrý nápad.

Piatok. Vchádzam do miestnosti a do jej života. Lucia vstáva od stola. Na stole je odspodu osvetlená mapa letových koridorov, ktorá sa odráža na plafóne. Stojí v pozore a salutuje. Podáva hlásenie. – Súdruh nadporučík, rotná ... Jej meno ani neregistrujem. Iba ju hltám očami. Je vysoká a statná. Krv a mlieko! Husté kučery jej zvedavo vykukujú spod helmy s pripevnenými sluchátkami. Jej prirodzene ryšavá farba vlasov interferuje s ultrafialovou zložkou svetla výbojky. Okolo hlavy jej zažiari aura žltých a zelených kvetov z celofánu. V zelených očiach má žlté pigmentové bodky. Dievča s kaleidoskopickými očami.

“... a girl with kaleidoscope eyes.

Cellophane flowers of yelow and green,

towering over your head.“

(The Beatles: Lucy in the sky with diamonds.)

Pýtam sa na krstné meno. Lucia! V oblakoch. S diamantmi. O hodinku sa jej končí smena. Pozývam ju do reštaurácii neďaleko kasárne. V reštaurácii ju zase pozývam na sobotňajší ples. Pozvanie prijme.

„V rôznych príručkách literatúry dnes nájdeme spomienky, že po vydaní diela sa cez Ameriku prehnala vlna „garpománie“, čo nakoniec odpovedá skutočnosti, že mladí čitatelia sa s hrdinami románu radi identifikujú, a dokonca ich svojimi životnými postojmi a náladami napodobňujú; niečo podobné môžeme sledovať už od Goetheovho Werthera až po Holdena Caulfielda zo Salingerovho románu Kto chytá v žite.“

(NENADÁL Radoslav: Irvingova groteskní metafóra. 1990, In: Irving John: Svět podle Garpa, Praha: Odeon, 560 s., s. 555, ISBN 80-207-0131-1.)

Vraj to bolo hrdinstvo. Aspoň podľa sveta, v ktorom žije Lucia. V skutočnosti je to vždy inak. Kvôli dobrému hodnoteniu útvaru však treba mať hrdinu. Hrdinstvo? Skôr šťastie v nešťastí. Bol to nočný cvičný let. Zrážka vo veľkej výške. Nedalo sa jej vôbec vyhnúť. Dokonca zlyhal aj radar. Nikto nevedel ako sa to stalo. Možno to vskutku bolo UFO. Nasledoval voľný pád. Mikrogravitácia – ako v kozme. V kokpite sa chaoticky vznášali prístroje z rozbitej palubnej dosky. Zlovestne z nich trčali zväzky káblov. Potom plochá vývrtka. Čo treba skôr zapojiť. Automatický rádiokompas? Radšej umelý horizont! Najprv predsa treba vedieť, kde je hore a kde dole. Paradox? Veď hore je nad hlavou a dole pod nohami. Nie však vo vývrtke! Hrôza. Za taký krátky okamžik sa nedá stihnúť zapojiť jediný prístroj. Toľko vzácneho času nedáva ani veľká výška. Iba okamžik. Na definitívne ukončenie alebo zmenu života. Be or not to be?

Pomoc prichádza priamo z nebies. Zážitok mystického dotyku kozmickej Matky. Spojka, ktorá spája s Matkou. Magickým káblom. Ako pupočnou šnúrou. Priamo do srdca cez ňu prúdia kozmické vibrácie, mysteriózny svit Luny a trblietajúcich sa hviezd. Možno to bol iba výplod bujnej a do krajnosti vybičovanej fantázie – ale fungovalo to. Tvar a poloha súhvezdí najprv ukazujú, kde je hore a kde dole. A potom aj kde je letisko. Pravou rukou čarovanie s kniplom, ľavou rukou s plynovou pákou. A nohami s pedálmi smerovky. Darí sa vyrovnať let a stabilizovať lietadlo. O chvíľu šťastné pristátie.

„Take these broken wings and learn to fly.

All your life.“

(The Beatles: Blackbird.)

Mystická trojica prvých písmen gréckej, hebrejskej a rímskej abecedy. – Alfa, alef a A. A v rovnakom priestoročasovom historickom poradí trojica AAA. – Astrológia, astronavigácia a astronómia. Je dobré mať ako koníčka leteckú astronavigáciu. Koníček, ktorý môže zachrániť život. A keby to tak nebolo? Radšej na to nemyslieť! Stále sa však vracia utkvelá myšlienka. Čo tak vymyslieť spojku, ktorou by sa dalo ľahko a okamžite zapojiť každý prístroj.

„Pre vtedajších ľudí nejestvovali náhody. Predovšetkým si všimli, ako nerovnomerne je podelené šťastie a nešťastie. Usúdili, že takáto nespravodlivosť musí mať dajaký zmysel. Všetko, čo bolo dôležité, potrebné a osudové, prichádzalo ‚zhora‘. (...) s. 7

Hlavnou úlohou astrológie vôbec nie je predpovedať budúcnosť, ale pomáhať poznávať najvnútornejšiu podstatu jedinca, aby on sám mohol úspešne na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. (...) s. 27

Psychoanalytik a psychoterapeut C. G. Jung:

‚Človek sa rodí vo vopred určenom okamžiku, na vopred určenom mieste a nesie v sebe tak ako každý ročník vína kvalitu roku a ročného obdobia, v ktorom prišiel na svet. Astrológia netvrdí nič viac a nič menej.‘ (...) s. 30

Slovo horoskop pochádza z gréčtiny a znamená hodinový pohľad. Nazývajú ho aj radix čiže koreň, nativita alebo postavenie planét v deň narodenia, alebo podľa najnovšej terminológie kozmogram. (...) s. 35

Precesia.

Dlhodobý kužeľovitý pohyb zemskej osi okolo kolmice na zemskú obežnú dráhu, posúvanie bodov rovnodennosti. s. 427“

(REINICKE Wolfgang: Astrológia. 1991, Bratislava: Gemini, 446 s., ISBN 80-85265-06-0.)

Sobota. Na plese. Sedíme spolu. Lucia so mnou a Alžbeta s Ivanom. Alžbeta hovorí, že Anderson – veď vieš, (má na mysli Andersonovu Konštitúciu pre Lóže) – tam zakomponoval aj myšlienky z Komenského Panegresii o póloch. Dobro ako pól a zlo ako jeho antipól. Bipolárny aspekt. Veď už vo vedomí dieťaťa sa reflektujú spojenia medzi dobrom a zlom. A aj v jeho podvedomí a snoch.

„Rozostúpila si sa

vošla cezo mňa na druhú stranu ...

x x x

Na svojich protipóloch

vždy zažíname v sebe

svetlá za šera

keď hľadáme odpoveď

(každý zvlášť)

na svoju bunku

na cieľ hmatu ...“

(Baláž Irenej: Anatómia smädu. 2000, Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 80 s., s. 55, ISBN 80-8061-101-7.)

Markétka prezentuje aj variantný aspekt polarity. Unipolárny. Alžbete v hlave víria myšlienky z Millerovho Tropic of Cancer, z Markétky a z Dostojevského Večného manžela. Vie ich naspamäť. Nevie si však spomenúť na jeden detail z Markétky. Už sa chystám odskočiť si na izbu. Okrem telesnej som si tam pripravil aj duševnú potravu. Mám tam aj Markétku s venovaním. Od Síty. Vtom si však Alžbeta na ten detail spomenie. A snaží sa teraz hovoriť ako Síta.

Nedeľa a pondelok. Dva dni budem v tejto izbe iba s Luciou. Čítam jej Markétku. V inom kóde a priestoročase.

„Čítanie Linzbothovej rozprávkového súboru nás reminiscenčne privedie k známej dedukcii K. Čapka: ‚ ... pohádka ve své funkci je povídaní v kruhu posluchačů. Rodí se z potřeby vypravovat a z rozkoše naslouchat.‘ s. 104

... ‚sesednout se a nechat se ukolébat mluveným slovem‘ s. 105

Lenže I. Hochel mal aj iný zámer, iné nevyslovené a nepublikované želanie: ukázať, ako sa rozprávka – dohovor krásnych ľudí, pre ktorých existencia dobra a spravodlivosti je neotrasiteľná a samozrejmá ako vzduch a chlieb – prispôsobuje dobovým estetickým požiadavkám, ... s. 107.

Rodina z jedného kolena je kniha pre Adelku, pre deti, ako je Maťo, najväčší expert na lásku, či pre tých, ktorí čakajú na rozprávanie o dverách, čo sa zrazu otvoria (a možno aj bez kľúča) ... s. 159.“

(Tučná Eva: Reflexie o literatúre pre mládež. 1993, Nitra: Vysoká škola pedagogická v Nitre, 208 s., ISBN 80-88738-11-3.)

„Pod časom a priestorom literárneho diela treba chápať časovo-priestorové vektory vzniku diela na jednej a percepcie diela na druhej strane; pod časom a priestorom v literárnom diele vnútornú (štruktúrnu) usporiadanosť času a priestoru zobrazených v diele¹. Čas a priestor v literárnom diele je výrazom a dôsledkom času a priestoru vzniku diela, pričom konkretizácia či dešifrovanie času a priestoru v diele, t. j. ponímanie vnútornej (štruktúrnej) usporiadanosti diela je modifikované popri subjektívnych faktoroch² aj časom a priestorom jeho percepcie.“

(HOCHEL Braňo.: Preklad ako komunikácia. 1990, Bratislava: Slovenský spisovateľ, 151 s., s. 28, ISBN 80-220-0003-5.)

Via Markétky sa Lucia dostáva aj do iného sveta. Vymýšľame si a rozprávame rozprávky. O potopenej lodi, o jašteroch, o dedkovi s babkou a repkou, o Lilith a o Solveig. A v každej rozprávke je kúsok z Markétky.

„Prelom však nastal až vtedy, keď sólový gitarista nastúpil na vysokú školu a bližšie sa zoznámil so svojim dobre známym gitaristom Augustínom Sokolom ... (...) Poslednou kvapkou bol podraz rivalskej kapely pred celkom vypredaným amfiteátrom, kde sa práve konal filmový festival (asi 25 000 ľudí). High Brow, ktorí boli toho dňa hlavnou kultúrnou vložkou (akýsi ‚predskokan‘ pred samotným filmom festivalu) úplne vybuchli! Zlyhala aparatúra. Do diaľky asi dvoch kilometrov nad amfiteátrom, až do blízkych ulíc štvrte Nové mesto sa rozliehal spev speváka, ale samotnú hudbu nebolo vôbec počuť. Iba piskot nespokojných divákov ... A aparatúra nie a nie naskočiť. Všetko to trvalo nekonečných 20 minút. Potom gitaristi znechutene vytrhli svoje káble zo zosilňovačov a odišli preč z pódia ... „

(Baláž Irenej: Beat na slovenský spôsob, alebo Košice a rock & roll. 2005, In: Dotyky, časopis pre mladú literatúru a umenie, č. 1/2005, 111 s., s. 50, ISSN 1210-2210.)

Markétka alias Anna. Rok po vybuchnutí High Brow v amfiteátri si vypočujem rozhovor dvoch dievčat. O ich bývalej priateľke Aničke. Učnica z elektrotechnického učilištia. Motká sa pred koncertom na pódiu. Ako Aňuška v Markétke. Tá, ktorá rozliala olej. Náhodou. Teraz to nie je náhoda. Je to zámer. Poľahčujúca okolnosť je láska k členovi rivalskej kapely. Prvá metamorfóza. Rozprávka o malej predavačke zápaliek. Na pódiu je výkonný zosilňovač. Prechádza popri ňom. Z vrecka minisukničky jej akoby náhodou vypadne vreckovka. Druhá metamorfóza. Defilé erotiky. Hela z Wolandovej suity v Markétke. Predkloní sa. Aby zdvihla vreckovku. Vykuknú jej pekné nôžky. Chlapci z High Brow si všímajú iba nôžky. A pritom jej rúčky nelenia. Vyberie z vreckovky skrytú zápalku. Strčí konček zápalky do dutinky v zásuvke zosilňovača. Zlomí zápalku. Zdvihne vreckovku so zbytkom zápalky. Trvá to iba chvíľku.

Pred koncertom technik zasunie zástrčku z kábla od predzosilňovača do zásuvky výkonného zosilňovača. Drevená zápalka nie je elektrický vodivá. Preto sa elektrický obvod neuzavrie. Následná agónia High Brow trvá nekonečných 20 minút.

Takže aparatúra nezlyhala. Veď potom by nebol funkčný ani mikrofón. A ten sa používal aj pred samotným začatím koncertu. Ak by bola elektronika gitár riadne zapojená, aparatúra by naskočila. Bez akýchkoľvek problémov. Gitaristi vytrhli svoje káble iba zo vstupov predzosilňovača. Ten však nebol zapojený do výstupného koncového stupňa výkonného zosilňovača. Kvôli malému končeku zápalky. Vracia sa utkvelá myšlienka. O unipolárnej spojke, ktorá by ľahko a okamžite zapojila každý prístroj. Ktorá by pred spojením diagnostikovala trebárs aj konček zápalky.

O unipolárnej spojke pozri URL 7, URL 8.

Markétka alias Elmíra. „Šli panenky silnici. Potkali je myslivci. Dva. Kam panenky? Kam jdete?“ Cyklus poetického echa: „silnici“ sa opakuje 3 x; „myslivci“ 2 x; „Kam jdete?“ 3 x. Je to jedna z obľúbených pesničiek našich detských protagonistiek. Elmírka a Margi. Holky z naší školky. V škôlke im čítajú rozprávky. Ich sny sú inšpirované literatúrou pre mládež. Najprv rozprávky. Neskôr dievčenské romány. Ich matky snívajú o inscenácii Markétky. Skutočnosť a sen. Model aplikovaný aj pri realizácii dramatickej koláže Markétky.

Nácvik choreografie Markétky. Úraz ľavého kolena. Potom operácia kolena. Aplikácia analgetík. Proti bolesti. Žiaľ, opak je pravdou. Pre bolesť. Znovu cyklus poetického echa: Analgetikum nakoniec vždy prestane účinkovať. Je to len otázka času. Nuž a potom je bolesť 2 x väčšia. Ďalšie analgetikum. Prestane účinkovať. Bolesť je už 3 x väčšia. Archimedova špirála bolesti sa postupne roztáča. Šťastie v nešťastí. Roztáčanie zastaví Sila vody. Voda sa z plienky odparuje. Spolu s bolesťou kolena. Ma to však háčik. Namočenú plienku treba aj vymieňať. Relativita priestoročasu. Vzdialenosť od postele k umývadlu je priam galaktická. Zjaví sa rozprávková dobrá víla. Elmírka. Vyžmýka v umývadle plienku. Namočí do vody. Prinesie ju. Zaspievam jej pesničku:

„Nam v sanbate govorjat: Eto čisto detskij sad.

Mileňkaja, maleňkaja, čuť poboľše valeňky.

No zato udaleňkaja, maleňkaja Valeňka.“

(Sanbat je skratka pre sanitarnyj bataljon.) A na záver ešte titulky v pôvodnom znení:

Divadelní koláž z románu Michaila Bulgakova MISTR A MARKÉTKA uvádi soubor Závodního klubu Revolučního odborového hnutí Tesla Strašnice Esence + + + překlad: Alena Morávková, scénař: Marie Kubrová a Ivan Fried, réžie: Marie Kubrová, asistent réžie: Václav Vrkoč, dramaturg: Ivan Fried, scéna: Jiřina Pivoňková, kostýmy: Jiřina Pivoňková a Ivana Kosková, hudební dramaturgie: Jiří Prochádzka a Augustín Sokol, choreografie: Augustín Sokol, kamera: Jiří Procházka, zvuk: Daneš Levý, světla: Jiří Procházka, rekvizity: Jiří Procházka a Miroslav Zámečník, masky: Jan Baneš, premiéra: 4. května 1983 v 19.30 hod., v sále ZK Tesla Strašnice, ul. Čáslavská 5, Praha 3 (metro Flóra, tramvaj 10, 11, 16, bus 136, 137)

Skutečnost: Mistr (Václav Vrkoč a Dušan Hübl), Stravinský (Jiří Hrigel), Wagner (Ota Levý), Korsakovová (Zdena Tlášková), Bartóková (Martina Smetanová a Alena Nitrayová), Frída (Pavlína Vejvodová), Bezprizorný (Bohumil Bochňák a Ivan Fried), Bosý (Jaroslav Schnerch), Bengálský (Petr Kantner), Karusov (Dušan Hübl), Robseněv (Petr Maha), Destinov (Karel Stárek), Kalasová (Božena Kubrová), J. Bachov (Miroslav Bochňák), S. Bachov (Vladimír Hrabánek), J. Bachovová (Stanislava Fichtnerová), S. Bachovová (Zuzana Vincurová), Markéta (Dagmar Uhlířová).

Sen: Markéta (Dagmar Uhlířová a Alexandra Nedvědová), Woland – Karusov (Dušan Hübl), Korovjev – Robseněv (Petr Maha), Kocour – Destinov (Karel Stárek), Hela – Kalasová (Božena Kubrová), Nataša (Kamila Barešová), Bengálský (Petr Kantner), Maigel – Stravinský (Jiří Harigel), Nikolaj Ivanovič – Bengálsky (Petr Kantner), Frída (Pavlína Vejvdová), Mistr (Václav Vrkoč a Dušan Hübl).

Redaktoři, diváci ve Varieté, občané, ptáci, šachové figurky, příšery a hosté:

Stravinský, Wagner, Korsakovová, Bartóková, Frída, Bezprizorný, Bosý, Bengálský, J. Bachov, S. Bachov, J. Bachovová, S. Bachovová, Mistr.

(Jiří Harigel, Ota Nový, Zdena Tlášková, Martina Smetanová, Alena Nitrayová, Pavlína Vejvodová, Bohumil Bochňák, Ivan Fried, Jaroslav Schnerch, Pert Kantner, Miroslav Bochňák, Vladimír Hrabánek, Stanislava Fichtnerová, Zuzana Vincurová, Václav Vrkoč).

Rozhlas: hlasatelka (Martina Smetanová), Berlioz (Augustín Sokol), reportér (Augustín Sokol).

Anotácia: Markétovské zážitky sú aj mystické. Nech je pre nás mystický zážitok Veľkým darom – a aj poslaním šíriť ho ďalej!

(Prezentované na vedeckom seminári:

BULGAKOV A DNEŠOK

Katedra rusistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Štefánikova 67, 949 74 Nitra, tel.: 00421 37 7754 206, fax.: 00421 37 6512 570, URL 9;

v zasadačke dekana Filozofickej fakulty, dňa 23. novembra 2005, so začiatkom o 9:30 hod., s programom:

Otvorenie – doc. Mgr. Natália Muránska, PhD.

Klub F. M. Dostojevského – prijatie vyhlásenia o založení

(prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.)

Prehlásenie:

Naša civilizácia dospela k dvom vývinovým alternatívam – ponúka nádej v podobe globalizácie, alebo totálny zánik Veškerensrva. V obidvoch prípadoch sa človek ako zmysel a cieľ Žitia a Bytia ocitá na periférii. Preto neudivuje, že humanistické myslenie upozorňuje na túto absenciu podstatného a za svojich spojencov v zápase o človeka si berie veľké autority ľudskosti včerajška, medzi ktorými na poprednom mieste sa nachádza F. M. Dostojevskij. Jeho heslo – Najprv musia byť bratia, až potom bude bratstvo – sa stáva zástavou mohutného prúdu antropologizácie vedy, kultúry a literatúry.

Katedra rusistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (za podpory ostatných rusistických katedier na Slovensku) a Nitrianska odbočka Spolku slovenských spisovateľov sa hlási k tomuto odkazu duchovna a pre lepšiu komunikáciu s dneškom sa rozhodla založiť

KLUB FJODORA MICHAJLOVIĆA DOSTOJEVSKÉHO

Cieľom klubu bude:

1. Poznávanie a popularizovanie života a diela F. M. Dostojevského;

2. Poznávanie a popularizovanie slovensko-ruských duchovných (literárnych, kultúrnych a vedeckých) vzťahov;

3. Vyhodnocovanie týchto aktivít (1. a 2. miesto) a ich odmeňovanie (zabezpečí vydanie práce z 1. miesta a finančnú odmenu práce z 2. miesta).

Na čele klubu sa nachádzajú:

1. Kardinál Ján Chryzostom Korec – čestný predseda klubu;

2. Spisovateľ PhDr. Ján Tužinský, PhD. – čestný predseda klubu;

3. Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. – výkonný predseda klubu;

4. Doc. Natália Muránska, PhD. – tajomníčka klubu.

Členovia vedenia klubu:

1. Prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc. – Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitra;

2. Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. – Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave;

3. Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. – Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied a Trnavská Univerzita Svätého Cyrila a Metoda;

4. Doc. PhDr. Andrej Antoňák, CSc. – Filozofická fakulta Prešovskej univerzity;

5. PhDr. Marta Kováčová, PhD. – Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Doterajší sponzori:

1. JUDr. Peter Korec – Bratislava;

2. Nikolas Tavrovskij – Nitra;

3. JUDr. Miroslav Červeňák – Svidník.

Prezentácie:

1. A. Červeňák: Na margo ruského myslenia o literatúre;

2. I. Pospíšil: Medzi včerajškom a zajtrajškom;

3. M. Kusá: Ruská literatúra ako „cudzia“ a „iná“;

4. S. Paštéková: Literatúra ako komunikácia v ruskej literárnej vede;

5. M. Mikuláček: Filozofická koncepcia a „vnútorná forma“ románu Majster a Margaréta;

6. A. Antoňák: Bulgakov „v poiskach istiny“;

7. E. Dekanová: Bulgakov v prekladateľskej recepcii;

8. L. Guzy: Pozadie „bulgakovštiny“ – bulgakovština včera a dnes;

9. V. Riabov: Na margo kompozično-štylistických postupov v románe Majster a Margaréta;

10. M. Kováčova: Bulgakov a intertextualita;

11. A. Sokol: Markétka (k scénickej realizácii Majstra a Margaréty);

12. N. Muránska: Nové tendencie v ruskej bulgakoviáde.

Záver – prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.)

PLÁN PRÁCE

na rok 2006

Ideovo-kultúrny a spoločenský význam aktivity Nitrianskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov je odvodený od Stanov Spolku slovenských spisovateľov.

Konkrétny plán:

I. Založenie klubu Fjodora Michajloviča Dostojevského. Program klubu:

1. Konferencia – Bulgakov a dnešok – vydanie zborníka (apríl 2006);

2. Konferencia – Dostojevskij a dnešok – vydanie zborníka (október 2006);

3. Vydanie zborníka – človek v národe, rode a ľudstve (máj 2006);

4. Štúdie o Dostojevskom – vydanie zborníka (máj 2006);

5. Pastrornácia zborníka + Veľký inkvizítor a dnešok (september 2006);

II. Edičná aktivita odbočky:

1. Almanach Nitra 2006 – vydanie (do apríla 2006);

2. Vďaka za sponzorstvo – príspevky do zborníka (máj 2006);

3. Seminár – Život a dielo Ladislava Zrubca – zborník (jún respektíve september 2006);

III. Spolupráca s inými inštitúciami:

1. S Literárnym klubom Janka Jesenského – zabezpečenie 10 besied;

2. S Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofickou fakultou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a spoločenskými katedrami Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre;

3. S Domom Matice slovenskej v Nitre;

4. 4 krát prezentácie nových kníh;

IV. Aktivity členov:

1. V rámci rôznych súťaží;

2. V Slovenskom rozhlase (pokúšať sa o spoluprácu s televíziou);

3. Lektorská aktivita;

4. Stretnutie členov odbočky – besedy a konzultácie.

V Nitre, dňa 20. novembra 2005;

Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc., tajomník Nitrianskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov.)

Uniform Resource Locator (URL 1 až 9):

http://www.slovart.sk

http://esence.mbox.cz/html/Marketka1.htm