8F

Prvá z nich je čistá svojím chladom.

Ostré hrany jej nevinnosti oslepujú pohľad.

Tak jednoduchá ako okvetné lístky margarétky.

A predsa neprístupná a sama.

Jediná a jedinečná.

Stále stojaca pred oltárom - čakajúca.

 „Because NOBODY kiss her ever.“

Tá druhá vidí len seba.

Hreje na jazyku ako dych milenca dlho potom ako odišiel.

Lepí sa na podnebie – MEDULIENKA:

Je poludňajším odrazom v tichej vode jazera.

Topí sa v diaľke dozretého poľa chleba, či oleja.

Tretia je moja duša.

Vznášajúca sa v zádumčivom úsmeve končiaceho sa dňa.

Je matná a hebká ako letmí dotyk spomienky z detstva.

Pohráva sa s BUBLINKAMI fanty v pohári na stole.

Kotúľa sa v zátiší z ovocia.

Má silu ohňa, blízko k pocitom, na dotyk vzdialená.

Ďalšia, štvrtá z ich pumpuje v žilách.

Temperamentne sa vypína na TŔŇOVEJ stonke.

Je ostrá a rázna, keď visí na stromoch v sade.

Sebavedome tvrdí „ja som vášeň!“

A predsa sa hanbí na tvárach malých dievčat.

Táto, už piata znamená zimu.

Je v nej ukrytý všetok SMÚTOK sveta a jeho diaľky.

Chutí nekonečne trpko.

Ako jeden večer s tebou, keď neviem či bude nasledovať ďalší.

Mrazí ako lož v zápästí a páli na končekoch prstov ako tvoja tvár ktorú ešte cítim.

Šiesta z nich je naopak letom.

Je v nej vzdialená panoráma Írskych vrchov, meniaca sa na dobre známe karpatské lúčky.

Chutí... hm.... chutí ako MOJITO... mäta... pepermint...

Z predposlednej, siedmej všetko žije.

Ukrýva sa vo vráskach stromov a keď sa zaleskne na konároch ohlasuje začiatok jesene.

Taká, HORKO-SLADKÁ ako kávové zrná.

Posledná.

Ôsma.

Tá čo už nepatrí dúhe.

Módny návrhári tvrdia- NESMRTELNÁ.

No ak sa spýtate ľudí čo im pripomína, povedia- smrť.

Vyvoláva strach?

Fascinuje?

Je tajomstvom, ale je v každom z nás, na nočnej oblohe, v káve, všade.

Je ako viera v nič, ktoré neexistuje.