Zapadajúce slnko nad Havanou

Karol Pytón  sedel na   starej rozheganej zelenej pohovke a sledoval svoje najnovšie amatérske video.

Dalo mu dosť zabrať.  Doteraz má z toho na čele hrču.  Pošúchal si ubolené miesto na tvári pri spomienke na kabelku, ktorou ho mlátila svižná  tridsiatnička, keď ju nenápadne natáčal v kabínke, kde si skúšala plavky.

Kameru ukryl do tašky, ktorú dosť nešikovne zavesil na roh kabínky a tá sa zošmykla rovno k jej nohám. Okamžite sa po ňu zohol a začal ju zospodu kabínky vyťahovať. Vtedy sa na neho žena vyrútila a trieskala ho kabelkou po hlave. Našťastie si nevšimla, že v taške má kameru.

Obrovský hlt salámovej pizze zapil chladeným pivom z plechovky. Dáma na obrazovke si akurát vyzliekla šikovným pohybom podprsenku.

„To sú ale kozy,“ vzrušene sledoval výjav na obrazovke.

„Kooozyyy,“ zopakoval papagáj v klietke.

Do izby ťažkým krokom vstúpila pani Petúnia Pytónová. Ledva stihol prepnúť na iný kanál.  Na obrazovke sa mihla skupinka tuleňov.

„Aké kozy? Veď sú to tučniaky!“

„Mama, to sú tulene. Tučniaky sú menšie a čierno-biele. Akoby vo fraku.“

„Ty si tuleň. A v trenírkach. Koľkokrát som ti vravela, aby si si obliekol domáci úbor?“

„Mama, ale veď vonku je 32 stupňov.“

„A prečo sa napchávaš tou pizzou? Je to drahé a nezdravé. Urobila som ti tekvicový prívarok. A nezabudni upratať, kým sa vrátim. Trocha tekvice sa mi pripálilo na sporáku.“

„Konečne odišla,“  mädlil si ruky pán Pytón. a nedočkavo prepol na video. Ešte pár záberov sa mu podarilo natočiť v obchodnom dome na eskalátore.

Obdivoval svetlo modré tango nohavičky pod krátkou sukňou. Sadol si bližšie ku televízoru.  Bol sklamaný. Pevný kúsok modrej látky neodhalil nič viac. Zrazu sa na zábere objavili tučné chlpaté mužské nohy. Nevšimol si, že držal tašku opačne a natáčal sám seba. Znechutene vypol video. Opatrne odložil pásku do zásuvky a neochotne vošiel do kuchyne.

„Trocha tekvice,“ šomral si popod nos. „Veď  zababrala celý sporák a dlaždice.“ Postavil sa na špičky. V skrinke  stáli  starostlivo poukladané čistiace prostriedky. Trocha poskočil a rýchlo vytiahol tekutý prášok na čistenie. Zo skrine vypadla plechová piksľa. Najprv ho treskla po hlave a potom s rachotom dopadla na zem. Veko sa uvoľnilo a vyliala sa z neho mazľavá tekutina.

Papagáj vo vedľajšej izbe hlasno zaškriekal.

„Zavri hubu, ty somár!“

„Somár, somáááár!“ vykrikoval papagáj.

Nešťastný pán Pytón utieral dlážku od silikónového lepidla, ale čím usilovnejšie drhol, tým  viac sa lepidlo vlievalo do škár na dlažbe. Skontroloval čas na kukučkových hodinách. Presne o hodinu sa vráti pani Pytónová.

Zbehol do pivnice. Z kanistra vylial trocha technického benzínu a usilovne drhol dlážku.

Rozhliadol sa po vyupratovanej kuchyni. Všetko sa lesklo. Otvoril okno, aby mama nezacítila prenikavý zápach benzínu. Spokojne sa usadil na stoličke a otvoril si pivo. V zásuvke medzi viečkami na zaváranie mal ukryté cigary. Jednu si vytiahol, škrtol zápalkou. Opäť skontroloval čas na hodinách. Ešte pol hodinu.

“Hm nie, mám lepší nápad.“ Sfúkol zápalku.

Pán Pytón rozvalene sedel v plastovom kresle na terase vzadu za dom a slastne si poťahoval z cigary a zapíjal to dúškami piva. Nohy si močil v malom lavóre a blažene sa usmieval.

Prižmúril oči. Predstavoval si ako leží pri bazéne, vzorované trenírky sa zmenili na kvietkované bermudy, lacná cigara na pravú havanu a pivo na miešaný ovocný kokteil. Vedľa neho stála krásna žena oblečená iba v modrých tango nohavičkách. Natiahol ruku, aby mohol konečne odkryť ten kúsok modrej látky. Pootvoril oči. Prekvapene zažmurkal. Díval sa na tučné chlpaté ženské nohy.

Prudko sa posadil.

 „Karoooool!“ zvrieskla pani Petúnia.

„Čo to má znamenať? Nepovedala som ti, že si máš obliecť domáci úbor?“

„Ja, ehm, je mi horúco. Všetko som už popratal mama.“

„A čo to skrývaš v pravej ruke? No?“ dupla nebezpečne nohou.

„V pravej ruke? Nič. Pivo.“

„To je ľavá Karol,“ dupla ešte nervóznejšie.

„Ty znova fajčíš, však? Tak ukáž tú pravú ruku! Čo v nej máš?“

Pán Pytón sa vystrašene postavil k otvorenému kuchynskému oknu a vhodil ním dnu nezhasený ohorok.

„Naozaj nič, mama,“ víťazoslávne ukázal prázdnu pravú ruku.

 „Veď preto,“ zamrmlala si popod fúzy pani Petúnia.

Pán Pytón sa spokojne usmieval a sledoval  vzďaľujúcu sa tučnú postavu. V okne povievali biele horiace záclonky, a vytvárali tak peknú ilúziu  zapadajúceho slnka nad kubánskou Havanou.