W Krakowie pada deszcz

W Krakowie pada deszcz

na krížnych cestách

za pochodu

vojenských bubnov

odchodzi lato

i wszyskie nasze marzenia

o belasých zátokách

a nahých telách

powoli pustną

nasze

dni

a noci sa stávajú chladnejšie

bez dotykov

v šere pouličných lámp

Kraków płacze

a synagógy zahaľuje

opar vyprchaných

anjelov

ležím v posteli

trojhviezdičkového hotela

a mesto podo mnou

odchádza do neónov

a plazmových obrazoviek

bliká

z postele počuť iba temné zvuky

pretekajúcich taxíkov

a tlmených cudzých vzdychov

sám v cudzom meste

z bolestnou nespavosťou

riešim problémy ľudstva

ach, ten moj idealizmus

stále verím že aspoň niečo vyriešim

zatiaľ ostávam iba náhradník

so strašným pocitom

nemohúcnosti

ktosz tuka na drzwi

tak si aspoň kúpim lásku

na pár minút

a v opojení aspoň na chvíľu

verím vo vyriešenie

všetkých svetobôľov

na Kraków

ciągle pada deszcz