Už ma to ticho sere

ah uh sttt mmmm

oplieskaná tvár vraciaš sa odnikiaľ

ideš nikam

si tak bezvýznamný ako si pripadáš

tento svet ťa neprijme ako kráľa

ani ako svätca

dokonca ťa nebude chcieť ani ako teba

všade ti nadiktujú priemernosť a držať sa pri zemi

taký si taký budeš

už ťa majú

majú pravdu a nemajú pravdu

som len svedok tých tvárí, ktoré vidím

tak do prdele krič ako vládzeš

do prdele... to tak vyčerpáva

tento šedý život, kde farbou žiaria len mediálne sračky

a my sa tu potulujeme medzi ničím a ničím

sloboda bohatstvo sláva pokoj láska

sortimenty na sklade s tovarom

nalaď sa na správnu frekvenciu a uleť

ale kam? toto je svet fantázie, kde nie si nikým

a zároveň hocikým kým chceš byť

bezbrehá každodenná nuda

žiadna poézia... dážď je len dážď

a slnko len slnko... každý boží deň je to takto

nasrať nasrať nasrať nasrať nasrať

jebem aj na seba ak to takto bude pokračovať

nebudem sa čičíkať sladkými slovami

radšej si dám cez hubu

zatnem zuby a zdvihnem to monštrum ešte raz

budem ho dvíhať celý život

je to hnus vidieť im do duší

oni to vedia... kryjú to make upom dobromyseľnosti

ako ja... chcem byť sám... mimo spoločnosť... mimo osamelosť

žiadne súkromie ani anonymita... len ticho a skučiaci vietor v listoch

slzy, ktoré nikto neuvidí a nekonečná pointa

potom návrat... na tvári úsmev a nadobudnutá sila

ako toľko krát