mravenčenie

....

mravenčenie 

tisíce malých tulákov

nám prechádza pomedzi prsty

ako v tie dni šťavnatých plodov

opäť v diaľke vidíš

svojho mandarína

kráčajúc ulicami

neskutočného

mesta

zarezáva do pokožky

neviditeľné žiletky rán

po papierových lastovičkách

zložených detskou

rukou

nad krajinou plachtí

biely drak 

okamih pravdy

nahého zjavenia

s nevšedným úžasom

kľačíš niekde v korunách

stromov na drevenom

konári

celé to neskutočné mesto

pláva pod tebou

mnoho ligotavých

svetielok

ako za augustovej oblohy

iba ruku načiahnuť

a nechať sa unášať

tiesňou

v hravých sférach

obloha roztiahla zamat

nožnicami si robíme

sliedičské oči

mám vážne nutkanie

vziať do rúk sekeru a

zoťať tú nádheru

aby po nás už nič nezostalo

aby ľuďom

ostal iba plač

za premárneným

mandarín odchádza 

do ticha piesne

svojej určitej matky

vracia tak 

veciam rovnováhu

držíš ma za ruku

otváram ústa

chcem niečo povedať

nevládzem

a tak iba zovriem

tvoju ruku v mojej

a pootvorené pery

vydajú svoje poklady

na oltáre

času

mandarína už nevidieť

po jeho mačete ostala

iba zoťatá

hlava

márnotratného

syna

---