...a predsa existuje peklo vážení

Oceľovosivé more čo bolo nad hlavou tam hore a odtrhnutá slza z viečka bolí čas utopil spomienky v mori mlynček čo melie všetky obrazy v mysli sa zasekol keď pravda hlavu čistí Lebo existuje peklo verte mi to nie sú rozprávky starej matere peklo v každej duši čo horí a v tom plameni sa naše srdce čistí Čo z neho zostane aká zuhoľnatená troska alebo snáď vybrúsený diamant Keď prvá mala v raji zhrešiť žena a opäť žena dostala v dejinách tú najkrajšiu úlohu - priviesť na svet Spasiteľa Aké plamene nás zovrú v náručí ten oheň najčistejší z plazmy slova Raz som už tou pecou prešiel a prejdem ňou po smrti tela znova Bola tu moja mama čo ma vzala po svojej smrti do očistca podala mi ruku a povedala: Poď teraz ti ukážem čo je to smrť A pred mojimi očami všetka zloba čo som rozdal od narodenia šla teraz v inom poradí - prežíval som ju na sebe akoby mi ju robili iní No iní boli nevinní to ja som sám sebe najviac ublížil tým že som ubližoval druhým To je to peklo čo nevidíme a predsa existuje vážení čo sa smejete z plného brucha potom budete ľutovať že ste nedržali hladovku na protest proti vlastnej hlúposti Stavate si pomníky z blata ničoty a hlava vás z toho nebolí kde skladujete odtrhnuté slzy z viečok vašich obetí kde si hromadíte bohatstvá vlastných hlúpych hmotných uspokojení tam kde je púšť vašich márnych nádejí och kto by vám závidel nebuďte hlúpi závidite len vy sami sebe to že ste niekedy mali cez oči tú hrubú pásku hmoty lebo predsa existuje peklo vážení

---