Spomienka na letné topánky

dve havranie sestry leteli ponad krajinu

mapovali krivé stromy a našimi nohami vyšľapané chodníky

na lesklých lúkach

vedeli sme, že to príde

stromy vzdychali po zajtrajšku

a tráva si šepkala s vetrom

kamene múdro mlčali na dne roklín

a les bol plný vlhkých miest

kam chodili plakať zvieratá

a ľudia plní batožín z ciest do bezcieľa

v očakávaní pterodaktyla

sediac na plošine bývalého kameňolomu

spiaceho ako pravek v nás

sme si hladili vlasy praskajúcimi dlaňami

na dne každej dlane explodovala kvapka rosy

s výkrikom páva na streche kostolíka

ako keď horííííííí horíííí horííííí...

a požiarnicke autá režú noc jasným prúdom

červených odtieňov