Rozliatí

svet je paranormálny jav brble a kypí človek presne lietam kam si nedávam pozor čo si prajem lebo až sa mi to splní šaliem od prekvapenia cigara vyhorená do dna tak sa tackám týmto orákulom s ujom zaveseným na ramene a tajne dúfam za všetky vyfajčené rána že sa raz rozbrieždi za možné výbuchy sopečná činnosť tvojho vnútra chrlí dračie pozdravy aby zaboleli inak mám pocit že sa iba pomaly tackajú smermi aké sme im nevybrali sem a tam do špirály až na kosť nervu a ty svietiš ako slnko ktoré nevidí vlastný jas a neustále sa ma pýtaš: Čo na mne vidíš? a ja ti opakovane odpovedám: Raz ti to poviem a potom to budeš vidieť tiež. vlásočnica krvných ciest zaborená s trestom omočeným do rozliatych

---