Október

pozeral som z kopca na dedinu

počúval zvuky sliepok psov a starých motoriek

vo vzduchu je cítiť zimu... jej vôňu

ostrú arómu snehu... obľúbená príchuť tvojich jedál

teraz pred západom slnka

keď krajina je ako herbár zlatých detí

vysiacich za nohy z voňavých stromov

s hlavami tesne nad zemou

počul som kostolný zvon a videl stareny

v čiernom

predstavil som si chryzantémy a sviečky

... a žulové náhrobky v kadidlovom dyme

hladíš ich očami... poď domov... k šálke čaju

zvoní zvon a mieša svoj srdcervúci kov

s poslednými stonmi cirkulárky a plačom dreva

šplhám ďalej na ten kopec aby som videl

ako si slnko triešti telo o kopce na západe

a tak skončí deň... ako keď zatvoríš herbár

a oči plné dymu