Fantastická ikona z plastu

   Nedávno som mala možnosť dostať sa na jednu z internetových stránok zaoberajúcich sa z jednej strany tak irelevantným a z druhej tak podstatným pojmom, a to Barbie. Zaujímavé poňatie tohto idolu dvadsiateho storočia ma donútilo zamyslieť sa nad jej skutočnou úlohou v dnešnej spoločnosti.

   Z jednej strany sa možno zdá, že je to kus polyvinylchloridu sformovaného do tvaru „dokonalej nymfy“ konca dvadsiateho storočia, no bezpochyby sa stala najvýznamnejšou ikonou americkej kultúry. Tak dlhá existencia Barbie znamenala, že sa z nej stal hmatateľný prehľad módy od päťdesiatych rokov až po dnes. Do akej miery je však odrazom našej spoločnosti a do akej miery dáva možnosť slobode prejavu?

   Jej najvýznamnejší spoločenský prínos je zrejme v tom, že v čase jej zrodu sa s ostatnými hračkami – matkami, živiteľkami rodiny, dala len ťažko porovnávať. Vďaka zamestnaniu slobodnej bezdetnej modelky bola nezávislá.

   I keď podliehala postupným zmenám, stále bola jej postava „krutou paródiou na ženské telo“. Jej neprimerané proporcie sa stali nedosiahnuteľným modelom „postavy snov“. Akoby vnímanie našej fyzickej existencie prirodzene súviselo s charakterom osoby.

    V hre je teda imidž, ktorého význam v dnešnej postmodernej spoločnosti prudko vzrástol. Dnes už nie je problém zakúpiť si svoje „ja“ podobne ako akýkoľvek iný tovar. Výrobky propagujú akési postavenie, pseudorealitu, v ktorej sa ocitneme po zakúpení tej, či onej veci. Prostredníctvom masovej reklamy sa dostávame do sveta krásnych ľudí, ktorí sú „v pohode,“ a samozrejme používajú onen šampón, či pijú určitú značku nápoja.

   Z neživej umelej hmoty sa tak stal dokonalý prípad verejného stimulátora. Jej osobnosť ožila vďaka nestálemu imidžu, ktorý jej vytvorili. Baletka, modelka, lekárka, športovkyňa, vždy však prezentovala konzervativizmus a väčšinové záujmy.Musí byť pripravená stvárniť akúkoľvek požiadavku jej majiteľa, no jej fixná identita je nereálna. Na trh sa však dostali aj „Anti – Barbie.“ Barbie prostitútka alebo Brbie narkomanka sa distribuovali v originálnych baleniach spolu s logom firmy „Motel“. Jedna mala v ústach nedofajčenú cigaretu, vo vlasoch jej presvitali čierne korienky a jej nohy sa pridŕžalo dieťa s nápisom: „Môj foter prisahal, že sa bozkávanm najlepšie z celej krajiny!“ Iná skupina aktivistov vymenila zvukové aparáty Barbie a bojovej postavičky GI Joe. Barbie tak disponovala slovnou zásobou ako: „Pomsta je moja,“ alebo „zdochni, kobra!“ GI Joe opakoval: „Poďme nakupovať,“ či „nikdy nebudem mať dosť šiat.“ Reakciou na konzumitu  tejto bábiky sa stali aj kontroverzné publikácie o Barbinom súkromnom živote či internetové stránky s fotkami, kde je Barbie so svojou tučnou a retardovanou kamarátkou.

   Je na každom ako pojme tento ( snáď ) pokus o komerčnú subkultúru, no treba si pripustiť, že zosobňuje nereálnu podmienku životného úspechu, zakotvenú v dokonalom výzore.