Dýchajúce hodinky

popolavé vtáky

celý kŕdeľ odletel k elektrickým drôtom

z okna autobusu som sa díval

na ich miznúci chvost v babom ovzduší

a ja som na sebe nemal farebný vlnený

sveter... iba žlté tenisky ladiace k listom

na zemi to šuchoce až sa mi chce spať

v bútľavej vŕbe pri potoku

ktorý patrí tvojim podomletým očiam

tie oči sa vysmievajú nebu a nebo...

usmieva sa do nich ako more vo fľaške

dnešné deti už nezbierajú gaštany

ani z mazľavej hliny nepečú sošky a hrnčeky

ukáž... utriem ti ruky od orechových škvŕn

si ako hobit s veľkými chlpatými nohami

v chladiacej tráve

a na chodidlách sa ti otlačilo teplé pole

ktoré vydýchlo uspávanku tvojej mamy

popolavé vtáky sa stratili v poli

a unavený starý autobus nás uniesol

do ďaľšieho časopriestoru

spomínaj na maslové rožky a čaj