In deep

pod strechou terasy pijeme pivo

a blíži sa búrka

obrovské čierne búrkové mraky

ktoré ukradli celé nebo

a my len sedíme a pozeráme

na strechu bubnujú prvé kvapky

ľudia bežia... bežia sa skryť

vyzerajú akoby im ten dážď pokazil

nejaký fakt skvelý plán

voda padajúca z neba je pre nich nebezpečná

som z toho už fakt smutný

z dní, ktoré iba prídu a odídu

absencia raja v tejto miestnosti

chcem aby neprestajne pršalo

aby sa celý tento posraný svet potopil vo vlažnej vode

ale aj tak mi je ľúto rastlín a zvierat

ľudia sa už zničia sami... nudní sráči

je mi smutno za dušou

ktorú som musel niekde stratiť

ako nedávno keď som v bare nechal vetrovku

no dobre...

môžem ležať v posteli a myslieť na tvoju vôňu

a javorové listy

alebo zaspať a utopiť sa v nejakom sne

plnom živých stromov, ktoré sa rozkonária

ako čistý sever studených rúk

bezbrehý svet... jasné... stojím na jeho brehu

a pozorujem malé loďky križujúce hladinu

nikdy som nemal toľko priateľov... nikdy