Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKOniec
Autor
Renas
mám pocit akoby som skončil
všetko čo mám rád sa mi vyhýba
aký má zmysel stále pokúšať osud
keď nakoniec umieram smútkom medzi štyrmi stenami
a nikto nepríde s dobrými správami
toho sa nemôžem dožadovať
všetko čo chcem napísať je že nemám čo dodať
je to silné... silnejšie ako ja
takto to vždy skončí
nie som stvorený na to
aby som hral život ako šachy
a používal ľudí ako figúrky
a sám bol figúrkou ktorou nikto nehýbe
nebaví ma smiať sa keď vtip je zlý
zvykol som si písať básne
ale toto už nie je báseň
toto sa spovedám papieru a sebe
nič čo by malo umelecký podtext
žiadna tvorba... toto sa vytvorilo samo
dávam tomu šialenstvu iba formu
môj život je prázdny ako smiech z televíznej obrazovky
s trochou sebaľútosti môžem povedať že za to nemôžem
snažil som sa a snažím sa ďalej ale vždy skončím tu
je tisíc horších životov ako je ten môj
ale to na veci nič nemení
ja žijem ja vnímam ja cítim
ale je to akoby som sa rukami dotýkal skla
mám pocit že keby som tosklo rozbil
nič by sa nestalo
slová ako TEŠÍM SA sú vždy iba dočasné
dokedy sa budem ešte tešiť
keď každý deň riešim tie isté banality a tie isté formality
možno to chce viac trpezlivosti a menej závisti
ale nie je lepšie byť červ jednobunkovec alebo fízel?
strašne som túžil po jednoduchom pokojnom živote
mať raz rodinu deti oslavovať vianoce
zabiť kapra s úsmevom na tvári a tak...
ale to sú veci ktoré sa dosahujú najťažšie
a celá cesta k nim je posiata mŕtvolami a ranenými
vojna plná náckovských ksichtov stojacich v ceste
keď bude za oknom snežiť
budem sa snažiť mať radosť
a vďaka tomu že mám ešte trocha fantázie
sa mi to možno aj podarí
ale dokedy to potrvá? a čo potom keď to odíde?
som tu sám takže nikto mi neodpovedá
už sa nepýtam ale tie otázky tu stále visia
ako nedokončená veta nedojedený obed nevyliahnuté vajce
sú tu ako diaľnica z ničoho nič končiaca v strede púšte
kde parkuje sivá volga bez benzínu
ale nádej zomiera posledná a supy už krúžia