O stratených psíkoch

 A keď sa člověk zľakne hlasného výbuchu, nezbedníci sa zarehocú a odbehnú preč. Potom už číhajú na ďalšiu obať, najradšej na nejakú babičku alebo deduška.

Príšerný zvuk „zábavnej pyrotechniky“ prekáža nielen normálnym ľuďom. Naši štvornohí kamaráti – psíkovia – majú o niekoľkokrát lepší sluch. Vybuchujúce piráty sú pre ne obrovským utrpením. Ak je psík doma, je to ešte v poriadku. Prestrašene zalezie pod stôl, maliteľ ho zavolá k sebe a postupne svojho psíka upokojí. Ale čo psíkovia, ktorí sú vonku na prechádzke? Z hlučných výbuchov sú nervózne aj veľké a silné druhy psov. Niektoré vyľakane stiahnu chvost – napríklad aj dospelý nemecký ovčiak – ďalšie sa môžu človeku vytrhnúť. A môžu odbehnúť veľmi ďaleko. Nešťastné zvieratá sa potom túlajú po uliciach a hľadajú svojich pánov.  Taký istý osud môže stretnúť aj psíkov, ktorí dovtedy voľne behali po tráve.

Havkovia sa však nestrácajú iba kvôli delobuchom. Na vine sú aj ich nepozorní majitelia. Každý zákazník by mal před vstupom do obchodu svojho psíka priviazať. Niektorí však len nechajú zvieratku před dverami a idú nakupovať. A keď sa z obchodu vrátia, nemusia svojho kamaráta nájsť. Príčinou môže byť už spomenutá „zábavná pyrotechnika“. Alebo zvedavý psík odbehol za loptou, s ktorou sa hrali deti. Treťou môžnosťou je, že niekto si zvieratko vzal domov. V priebehu mesiaca som takýchto psíkov videla štyroch a všetci boli veľmi milí.

Tmavosivého pudlíka pred potravinami, ktorého majiteľ sa zabával v blízkej vinárni. Ten pudlík mal veľmi smutné oči. Aj pred lekárňou čakal jeden pudlík, jeho majiteľ na neho našťastie videl.  Ďalším psíkom bol malý silky teriér vo vestibule predajne Rema. Keď som ho hladkala, cítila som, jako sa trasie od zimy. Chvíľu som premýšľala, či mám psíka zohriať svojim šálom a počkať na majiteľa, alebo odísť preč. Zvolila som druhú možnosť. Čo ak by sa to pánovi tohto milého teriéra nepáčilo? A štvrtým nepriviazaným havkáčom bol jazvečík pred tým istým obchodom. Tomu bola nielen zima, ale aj veľmi smutno.   Aj ja som zosmutnela, keď som počula jeho kňučanie.

Aj psíky majú dušu a cítia, či ich má niekto úprimne rád alebo s nimi chodieva von len z povinnosti. Sú vďačné za každé pohladenie a verne nám prejavujú svoju oddanosť. A tak prosím spravme všetko pre to, aby sa psíkovia v našej prítomnosti cítili čo najlepšie.