Muž, chlapec a dievča

    Dievča sa poznalo s chlapcom a mužom.

Chlapec mal svetlé strapaté vlasy a peknú, úprimnú tvár. Bol vysoký a fešák.

Muž bol tmavší, mal drzý pohľad a ešte drzejšie ruky.

Rande – dievča s chlapcom

Boli v čajovni, rozvalení na orientálnych vankúšoch a fajčili vodnú fajku.

„Dokelu, ja budem asi chorý,“ skonštatoval chlapec a ospanlivo si položil hlavu na jej stehná. A pritúlil sa k nej ako malé šteniatko.

 „Prečo? Je ti zle?“

 „Ja neviem. Neviem.“

Položila mu ruku na čelo.

„Nezdá sa mi, že máš teplotu.“

„Nie? To je jedno. Aj tak som už dlho nebol taký šťastný ako som dnes.“

Odpila si z čaju.

„Aj mne je fajn.“

Keď vyšli von, snežilo. Chlapec mal pekný, teplý kabát. Dievča sa ku nemu pritúlilo.

Prechádzali sa, držali sa za ruky a ona myslela na to, aké je to všetko zlaté.

On myslel na to, že ju ľúbi.

Keď už stáli na zastávke, dievča malo plné vlasy snehu.

„A vieš čo chcem na Vianoce?“ opýtalo sa ho.

„Čo?“

„Bublifuk!“

Zasmial sa.

„Dobre. Kúpim ti bublifuk, ale taký s extra bublinami. S obrovskými!“

Dievča zvýsklo a objalo ho.

Potom prišla električka, ona mu vtisla bozk na pery a rozbehla sa do pípajúcich dverí.

Rande – dievča s mužom

     Reštaurácia.

Dva polovipité poháre červeného na stole.

Muž sa jej hral s uchom a pramienkami vlasov a rozprával jej o živote tak, ako to ešte od nikoho nikdy nepočula.

„Počuj, tie tvoje názory sú fakt také...iné,“ povedala.

Usmial sa.

„Aké iné?“

„Niekedy ti nerozumiem.“

„Čomu nerozumieš?“

„Ja neviem. Neviem. Nebavme sa o tom.“

Pery sa mu roztiahli do úsmevu a skúmal ju tmavými očami. Najradšej by sa skryla za pohár vína.

 „Prestááň!“ zatiahla.

„A s čím?“

„No kukať na mňa takto!“

Rozosmial sa.

„Ty si taká zlatá, “ povedal. Potom sa zodvihol, pobozkal ju na krk a išiel zaplatiť účet.

Vonku mrzlo a bolo vidno biely dych z úst.

Pevne ju objal.

„Je ti zima,mačiatko?“

Prechádzali sa po meste a držali sa za ruky.

Chytil ju za zadok.

„Hej! To čo si dovoluješ?!“okríkla ho.

Zaškeril sa a znovu ju chytil za zadok. A majetnícky si ju privinul.

„Ty si taká zlatučká... Mňam! Na zjedenie!“

Hryzol ju do ucha.

„Ale strašne smrdíš,“ dodal.

Rozosmiala sa.

„Veď aj ty. A ešte k tomu furt prdíš!“

Nadvihol obočie.

„Ja že prdím? Ja náhodou vôbec neprdím.“

„Každý prdí.“

„Ja neprdím.“

„Prdíš.“

„No dobre, moja. Ale kebyže si ja prdnem, tak už tu nie si.“

Rozosmiala sa.

„Tak dobre, ale ja nesmrdím,“ dodala urazene.

Ešte tuhšie ju objal. A pobozkal

„Nie, nie, ty len voniaš. Krásne.“

Chlapec a muž

     Chlapec a muž sa poznali. Pozerali na seba ostražito, rozprávali sa stručne.

„Čau,“ povedal chlapec.

„No čau,“ odpovedal muž.

„Ako?“

„Dobre, dobre.“

Nedá sa povedať, že by sa neznášali. Správali sa k sebe proste ako dvaja chlapi, ktorí nemajú nič spoločné.

Ale mali.

Ľúbim ťa

     Neskôr sedelo dievča s chlapcom na horúcej čokoláde v cetre mesta.

„Čo henten starý?“ opýtal sa jej. „Otravuje ťa?

„On? Nie...nie. Prečo?“

Začala pomaly jesť šľahačku a pozorovala ho. Bol fakt pekný.

„Neviem. Zdá sa mi, že je do teba zaľúbený.“

„Do mňa? Čo ti šibe? A prečo by mal byť?“

„Pozerá sa tak na teba.“

„Ale nepozerá.“

Usmial sa na ňu. A pomyslel si, že je naozaj krásna.

„To je jedno. Ja ťa tak ľúbim.“

Odpovedala mu len nie celkom dôveryhodným úsmevom.

„Ako sa na mňa pozerá?“ spýtala sa ho.

„Neviem. To je jedno.“

„Bože koľko on môže mať? Okolo tridsiatky, nie?“

„Asi tak nejako.“

Dievča sa nervózne zamrvilo.

„Ale trochu mi už lezie na nervy. Furt mi vypisuje. Že či nejdem von a tak.“

„To fakt? To je hrozné. Taký starý.“

„Mhm.“

„Ale ja si ťa nedám,“ vyhlásil a žmurkol na ňu tak, že by bola väčšina dievčat v jej veku už v bezvedomí.

On na neho pozrela a povedala: „Mhm.“

A začala sa venovala svojej vynikajúcej extra-hustej čokoláde.

On nepotreboval ku šťastiu nič viac ako pohľad na ňu, ako líže šľahačku.

Len tíško, maličká

     Jedno poobedie dievča ležalo na pohovke a muž sa s ňou hral, šteklil ju a hrýzol.

Potom si ľahol vedľa nej, položil si jej dievčenskú hlávku na hruď a pozerali v telke Simpsonovcov.

„A čo chce s tebou ten mladý?“ spýtal sa jej akoby mimochodom.

„Ale. Ma ľúbi.“

Muž sa rozosmial.

„Ale nehovor.“

„No fakt! Je celkom zlatý.“

„A nenamýšľaš si trochu, moja?“

Pozrela naňho, zasmiala sa a s predstieranou zlosťou ho tresla po ramene.

„Debil!“

„Ty si,“ vrátil jej a uškrnul sa. A ešte tesnejšie si ju privinul.

Zdvihla jedno obočie. „Akože, hovorí z teba čistá žiarlivosť.“

„No to iste!“ vybuchol do smiechu. „Žiarlivosť?! Na teba?!“

„Presne.“

„Moja krásna, ty si naozaj ešte veľmi, veľmi hlúpučká.“

Dievča sa zlostne vymanilo z jeho narúčia.

 „Ježiš ty si taký odporný! Nebuď ku mne takýto.“

Pobavene na ňu pozrel tmavými očami.

„Kuriatko, ja si budem odporný kedy ja chcem. Dnes, zajtra, vždy...“

Dievča bolo rýchlosťou blesku na nohách.

 „Choď už doriti! Serem na teba!“ vyšteklo naňho.

Potom zlostne chodilo po izbe a snažilo sa nájsť si kabelku. A muž sa len smial. A smial sa čím ďalej tým viac, takže o chvíľu už ledva dýchal.

„Neznášam ťa!“ zvresklo na neho dievča.

Našpúlil na ňu pery.

„Ale no tak. Mačiatko. Poď ku mne.“

Chytil ju za nohu a ťahal k sebe.

Celou silou mu buchla po rukách a tresla vchodovými dverami.

Posteľné sladkosti

    Dievča ležalo s chlapcom na posteli. U nej doma. Rodičia boli preč a chlapec jej vošiel rukou pod tričko. To bol pre neho výkon, na ktorý zbieral odvahu minimálne tri mesiace. Hladkal ju a ruky sa mu triasli. Ona sa na neho usmievala. Ale myslela pri tom na mužove veľké, chlapské dlane. Na jeho drzé a vášnivé dotyky. Na to, ako sa s ňou hral, ako ju trápil a zabával sa.

„Páči sa ti to?“ spýtal sa chlapec po chvíli snaženia.

„Neuveriteľne,“ vydýchla.

    Dievča ležalo na tej istej posteli s mužom. Malo na sebe len tričko a nohavičky.

Muž ju mal pevne pritisnutú k svojmu telu a škrabkal ju po chrbte.

„Mňau,“ zamňaučal jej do ucha.

Cítila sa ohromne šťastne, kým ju nezačal hrýzť do zadku.

„Ježiš, to čo robíš?“zasmiala sa.

Odpovedal jej tým, že strčil si hlavu pod jej tričku.

A vkĺzol rukou pod jej nohavičky.

„Héj. Nie,“ okríkla ho.

Pozrel na ňu skoro až zlostne.

„Čo nie?“

„Toto. Teraz.“

Zamračil sa a ruku vrátil naspäť.

„Tak čo chceš, preboha?“

Dievča bolo značne zmätené. Ležalo na posteli bez trička a pozeralo naňho.

 „Ja...nič.“

„Ty si ale sprostučká,“ vyhlásil. „Strašne. Nevieš sa vôbec uvoľniť.“

Vyplieštila na neho oči.

„Tak ma aspoň škrabkaj po chrbte,“ zašomral a otočil sa ku nej chrbtom.

Ona ho začala škrabkať, ale chcelo sa jej plakať. Pomyslela si na chlapca. Na milého, dobrého chlapca.

Pudy

       Dievča už malo plné zuby muža, tak sa rozhodlo skončiť tento šialený vzťah.

Bodka.

Pochopilo, že naozaj šťastné môže byť len s chlapcom.

Chodilo s ním na dlhé prechádzky, guľovali sa, stavali snehuliaka a všetko bolo nežné a mäkké.

Ale muž ju len tak nenechal na pokoji.

„Robíš chybu. A to preto, lebo si sebec,“ hovoril jej do odkazovača na mobile. Hovoril to pomaly, vážne a celkom láskavo.

„Pozeráš len na seba a ubližuješ tak človekovi, ktorého ľúbiš. Aspoň sa so mnou rozprávaj, zbabelec.“

Dievča ležalo vo vani, počúvalo hlas v telefóne a mračilo sa. A malo pocit, že zo žalúdka sa jej stalo akési čudné gumené niečo.

A potom ho náhodou stretla.

Stál pri bare a práve balil nejakú mladú kosť.

Keď prechádzala popri ňom, hlava vzpriamená, hrdo, pohľad priamo pred seba, z ničoho nič ju k sebe stiahol.

Bez opýtania. Drzo, ako vždy.

Silno ju objal svojimi veľkými rukami. Dlaňami ju hladkal po chrbte a bozkával na ucho, na krk.

Na ústa.

Poddala sa mu ako handrová bábika. Zdravý rozum sa vypol a na scénu nastúpila akási iná, neovládateľná časť jej bytosti, ktorá zrazu nechápala, ako mohla byť tak dlho bez tohto.

A on jej do ucha hovoril veci, ktoré sa obmotávali okolo jej tela a hlavy ako štipľavý dym z cigarety a nakoniec sa jej usadili niekde vnútri.

„Nechce sa ti ísť na kakao, pusinka?“

Nečakal na jej odpoveď, chytil ju za ruku, posadil do auta a odviezol si ju domov.

Noc je pre dospelých, mačiatko

Bola noc a tma. Dievča sa pomaly a čo najtichšie zodvihlo z postele a obmotalo si okolo seba plachtu. Bosými nohami sa dotklo studenej dlážky.

„Kam ideš?“ ozvalo sa spod perín.

„Len na záchod.“

„Aha. Tak bež.“

Potichu zatvorila dvere kúpeľne a zamkla. Ešte pred tým si stihla nenápadne schmatnúť oblečenie a kabelku. Položila si všetko na práčku, sklopila dosku záchoda a sadla si na ňu.

Vytiahla si cigaretu a roztrasenými rukami si ju zapálila.

Potom si trochu poplakala.

Silno potiahla z cigarety a vravela si: „Ukľudni sa, dievča. Čím skôr sa ukľudníš tým skôr odtiaľtio vypadneš.“

Pár minút ešte sedela v zmesi cigaretového dymu a čudných pocitov. Potom na seba nahádzala bleskovou rýchlosťou oblečenie a čo najtichšie vyšla z kúpeľne.

Po špičkách sa dostala ku vchodovým dverám a v momente ako ich zatvorila zvonku, rozbehla sa ako o život. Bežala dolu schodmi až na prízemie a odtiaľ von, na sídlisko.

Stihla ešte zaregistrovať, že na balkóne stojí muž a niečo kričí, ale ani v najmenšom nemala v pláne zastaviť.

O chvíľu už dievča ležalo vo svojej posteli, prikryté perinou až po uši a modlilo sa, aby ju aspoň na chvíľu vyslobodil bezsenný spánok.

Telefonát

„Áno?“

„Hm. Čau.“

„Kto to je?“

„Ja.“

(ticho)

„Voláš z búdky?“

„Ehm. Hej. Asi by si to nezdvihol, keby si videl na mobile moje číslo.“

„Aha.“

Dievča počulo, ako si chlapec na druhej strane vzdychol.

„Prečo mi voláš?“ spýtal sa.

„Ja len že...či by sme sa nestretli.“

„Nestretli?“

„Áno. Vieš, ty mi už...chýbaš. Veľmi.“

Chlapec na krátku chvíľu zmĺkol.

 A čo tak zrazu? Tri mesiace si sa mi absolútne neozvala.“

„Ja viem, ja viem. Len som si potrebovala všetko utriediť v mysli.“

„Aha.“

„Takže tak.“

„A už si si utriedila?“

(ticho)

„Ja...Vlastne nie. Neutriedila,“ povedalo dievča.

„Aha. Tak sa maj pekne.“

„Aj ty. Aj ty.“

Neplač, moja, sneží

     Dievča sedelo na obrubníku a počúvalo starého rómskeho huslistu, ktorý hral na ulici. Snežilo a muzikant sa na ňu usmieval spod zarastenej brady a nohou v starej topánke podupával do rytmu.

Dala mu desať korún a ďalej počúvala.

Huslista prestal v hraní a obrátil na ňu svoju špinavú tvár s červeným nosom.

„A čo vy tak smutná, slečinka?“ povedal a široko sa usmial. Chýbalo mu celkom slušné množstvo zubov.

„Ale nič, ujo. To že tak pekne hráte.“

„Čerta pekne, keď ste z toho smutná. Čerta pekne.“

„Ale veď to nie z toho.“
Starček sa zrazu plesol po čele a vyhlásil:

„Právdaže! Právdaže! Vás určite nohy bolia z toľkého chodenia hore-dolu. Stále tí mladí niekam chodia a chodia a potom sú celí uťahaní.“

Zasmiala sa.

„Ale kde nohy. Nohy nebolia, ujo.“

Starček sa ku nej naklonil a dôverne poznamenal: „Ale pekná ste.“

Obzrel si ju a celkom bez emócií sa jej spýtal, či by si ho nevzala za muža.

 „A čo by som z toho mala?“ spýtala sa ho zo smiechom.

„Nó,“ starček sa opäť široko usmial, „hral by som vám, predsa. Kedy by ste len chcela. Aj na chrbte by vás nosil, aby vás nohy neboleli.“

Dievča sa na neho usmialo.

„Okej, platí. Príjmam. Tak sa mi to páči, pekne romanticky, jednoducho...“ prihodilo mu ešte jednu desaťkorunu. „Pekný zvyšok dňa, ujo!“

„Aj vám, slečna! Aj vám!“

Starček pozeral ako odchádza, opäť sa radostne usmial, zobral do rúk husle a pokračoval v hraní clivej, cigánskej pesničky.