H...In Memoriam

Už na Vás ani nemyslím,

a predsa ste stále vo mne,

v knihách ktoré čítam,

vo filmoch...

Niekedy Vás stretávam vo snoch,

pozvete ma ďalej,

uvaríte čaj,

vyfajčíme spolu škatuľku cigariet

a znovu sa vrátim domov

so zaštopkanou dušou,

ako vtedy,

keď som z neho prvýkrát ušiel.

Už je to tak dávno,

ale dodnes otváram Vašu knihu,

do ktorej ste mi raz v novembri

napísali „Pozeraj sa na život vážne,

ale nikdy nie tragicky.“

Odpusťte mi, že som sa to dodnes nenaučil,

že to dodnes robím naopak.